Převzato z webu Wild and Free.
Civilizácia je ako lietadlo. Hlučné a spaľujúce obrovské množstvá paliva. Všetky predstaviteľné i nepredstaviteľné zločiny museli byť spáchané, len aby sa to pohlo dopredu. Mnohé živočíšne i rastlinné druhy boli vyhubené, celé populácie roztrúsené. Na vode sa jeho tieň podobá ropnej škvrne.
Do svojich trysiek vsakuje vtáky, ktoré sa okamžite vyparia. Ako niekedy nervózne poznamenal Gus Grissom o kozmických kabínach, predtým než v jednej nakoniec aj zhorel, že každá súčiastka bola vyrobená niekým, kto predložil najnižšiu ponuku.
Civilizácia je ako lietadlo 747, s jeho filtrovaným vzduchom, hudbou pumpujúcou slúchadlami, falošným pocitom bezpečnosti, chemickými potravinami, plastikovými misami, cestujúcimi sediacimi pasívne v upravených radoch na čalúnených sedadlách čumiacimi na Smrť v televíznej obrazovke.
Civilizácia je ako lietadlo. S bláznivým géniusom sediacim v kabíne, manipulujúcim komputerizovaným riadením vyrobeným podráždenými robotníkmi, a musí sa spoliehať kvôli navigácii na ospalých technických pracovníkov nadopovaných amfetamínmy, ktorých myseľ neustále putuje k športu a sexu.
Civilizácia je ako lietadlo 747 preplnené nedobrovoľnými dobrovoľníkmi – niektorí zaľúbení do jeho rýchlosti, väčšina sa však trasie od hrôzy a nevoľnosti, ale napriek tomu sa nechávajú zvádzať reklamou a propagandou. Je ako lietadlo DC-10, tak neuveriteľne izolované, že máš sto chutí preraziť jeho tenké plechové steny a uniknúť, preraziť si svoju vlastnú cestu oblakmi a zanechať tohto rachotajúceho, kričiaceho a rozpadajúceho sa nepriateľa. Aj tá najmenšia chyba alebo technická porucha vedie ku katastrofe, kedy rozhádže všetky tvoje úbohé vnútornosti po pristávacej dráhe ako oneskorenú predzvesť toho čo sa stalo, vyhodí ťa z tvojich topánok a poláme ti všetky kosti ako vaječné škrupiny.
(Samozrejme, civilizácia sa dá prirovnať k mnohým iným veciam okrem lietadiel – vždy veciam – k chemickej odvodňovacej priekope, k vyrúbanému lesu kvôli predĺženiu leteckej pristávacej dráhy alebo kvôli stavbe zbrusu nového obchodného centra, kde si ľudia môžu kúpiť šalátové misky vyrobené z exotických tropických stromov, ktoré budú o týždeň vyhubené, alebo možno pre cintorín áut, alebo visutý most, ktorý skolabuje kvôli uvoľnenej kovovej poistke. Civilizácia je monštrum. Máte na výber z veľkého množstva štýlov, farieb a veľkostí Smrti.)
Civilizácia je ako Boeing jumbo jet, pretože prepravuje ľudí, ktorí nikdy neprežili svoju ľudskosť tam, kde sa nachádzali, na miesta, kde by nemali ísť. V skutočnosti to prepravuje najmä podnikateľov v oblekoch s kufríkmi naplnenými grafmi, zmluvami, a ešte viac darebáckych podnikateľov, ktorí sú všade rovnakí a preto nemajú vôbec žiaden dôvod prepravovať sa hore dolu. A ide rýchlejšie a rýchlejšie, premieňajúc viac a viac plôch na letiská, (ne)prirodzený biotop podnikateľov.
Je to naprostá záhada ako sa to dokáže odlepiť od zeme. Rozbieha sa po rozjazdovej leteckej dráhe, po jej okraji blikajú svetlá ako elektronická jazva na tele zeme, naberá na rýchlosti a nejako zavrčí znásilňujúc vzduch, prepracujúc sa pomedzi chvejúce sa vlny tepla a po okolí poletuje odpad ako utečenci utekajúci z mesta, ktoré práve bombardujú. Áno, je to vzrušujúce, tajomné, keď je život evakuovaný a kde aj samotné kamene boli zavraždené.
Ale civilizácia, podobne ako lietadlo, ten šialený fénix neschopný povstať zo svojho popola, tiež skolabuje po celej zemi ako milión nedočkavých ôs, a plamene sa budú šíriť po pristávacej dráhe ako chápadlá benzínu, cestovných tašiek a obhoreného mäsa. A vždy tu bude ten hlúpy odpad, konfety Smrti, fragmenty ponechané popri vyčerpanej dráhe dopadu toho umierajúceho vtáka, aby sa nám vysmievali; hlava bábiky, topánky, okuliare, opasok.
Lietadlá padajú, civilizácie padajú, táto civilizácia spadne tiež. Jedného usneženého dňa zle prečítajú ručičky prístrojov (a možno zlyhajú samé). Krídla, údajne rozmrazené, budú príliš zamŕznuté, aby odolali silnému vetru a tak ten vták klesne ako kameň vo vode, najprv bezdôvodne zrazí nejaký most (pretože civilizácia je tiež ako most, z Raja Nikam), most, povedzme, plný ľudí dochádzajúcimi do alebo z práce, čo vlastne znamená na alebo z letiska, ktorí sú napchatí vo svojich autách (lietadlách bez krídiel) ako prídavné ďakovné obete pre hladujúcu Medúzu.
Potom sa ponorí do mrazivých vôd rieky; možno rieky Potoma, alebo rieky Jordon, alebo Lethé. A my budeme vo vnútri, každý z nás pri našom špeciálne určenom bočnom okienku, zostupujúc posledný krát, ako hlavy bábiky uzavreté v plexiskle.