První ze tří esejí, kterými Gary Yourofsky komentuje svůj pohled na akce proti kožešinovým farmám. Tato esej na téma “kožešina, osvobození a ALF” původně vyšla v knize Terrorists or Freedom Fighters? Reflections on the Liberation of Animals (editoři Steve Best a Anthony Nocella).
Počas niekoľkých týždňov po udalostiach, ktoré sa udiali 11. septembra, ma ohromili správy v médiách. CNN, MSNBC, FOX-News, The Today Show, Peter Jennings, Dan Rather, Brian Williams. Príspevok za príspevkom, obraz za obrazom. Kolízia, výbuch, dym, kolaps, trosky, sutiny, Ground zero, panika, reakcia.
Ako národný lektor v oblasti práv zvierat a jeden z najúprimnejších osloboditeľov zvierat v krajine si myslím, že hovorím za celé hnutie, keď poviem, že cítime maximálne možnú empatiu voči každej nevinnej obeti útokov na Svetové obchodné centrum a Pentagon. Truchlíme pri ľudskej tragédii rovnako ako pri tej zvieracej. Predstava, že aktivisti za práva zvierat sú neľudskí je ohavná lož.
Byť aktivistami za iné druhy sme si vybrali preto, že ľud nie je znepokojený s rovnakým nádychom viny, kvôli zabíjaniu miliárd nevinných zvierat. Sme vegánmi/vegánkami, lebo si uvedomujeme, že vyhubenie násilia a nenávisti musí začať v koreňoch, v našich každodenných spotrebných návykoch.
Premárnené príležitosti
Keď som bol svedkom prúdu lásky, empatie, súcitu a komunity krátko po útokoch 11. septembra, moja viera v ľudskosť sa dočasne obnovila. Svet odsudzoval zlo a zničenie nevinných životov. Bol som zvedavý či by sme v našej jednote po odhalení páchateľov vedeli pochopiť, že zavraždenie akejkoľvek živej bytosti je zlé. Dúfal som, že teror, ktorý ľudia spôsobujú nevinným zvieratám kvôli potrave, obliekaniu, športu, zábave a výskumu, by mohol kolektívnym súcitným prebudením skončiť alebo aspoň zoslabnúť.
V momente mojich optimistických špekulácií som uvažoval nad tým či by mohli svoje zbrane odhodiť maskovaní lovci, číhajúci na americkej pôde, krčiaci sa v diaľke so zbraňami a lukmi, čakajúci na to, aby mohli terorizovať a zabiť viac ako 200 miliónov zvierat ročne?
Mohli by prísť k zjaveniu výskumníci na zvieratách, ktorí vivisekčnými procedúrami terorizujú 50 miliónov psov, mačiek, primátov a myší ročne? Experimentátori z March of Dimes, ktorí zašívajú oči mačiatkam a fretkám, aby zistili vplyv nevidomosti na ich mozog, by s barbarskými teroristickými činmi určite prestali.
Výskumníci z Oregonského regionálneho výskumného centra primátov, ktorí na primátoch vykonávajú elektrickú ejakuláciu, aby získali spermie pre chovné kolónie, by sa po bombardovaní z 11. septembra pripojili ihneď. Pochopiteľne, komunitu výskumníkov na zvieratách by sa chystali zatknúť a obviniť z terorizmu.
Boli by teroristi, ako kožušinoví farmári a lovci, poslaní do väzenia za to, že norkom lámu krky, líškam zavádzajú elektrinu do análu, činčilám do genitálií a chytajú divoké zvieratá do nášľapných pascí s oceľovými čeľusťami?
Uvedomilo by si ľudstvo, že zvieratá nechcú byť našou potravou, oblečením, zábavou či výskumným exemplárom? Pochopili by sme konečne slová britského biskupa Williama Ingeho, ktorý povedal, že ak by zvieratá niekedy zaviedli organizované náboženstvo, diabol by bol znázornený v ľudskej podobe? A usilovali by sme sa tento obraz konečne zmeniť?
Recitovali by sa v každej škole naprieč Amerikou Gándhího nesmrteľné slová mieru, „život jahňaťa nie je o nič menej cennejší ako život človeka?“
V ľudskom postoji k zvieraciemu druhu sa však nezmenila ani jedna jediná vec. Rutinné násilie v ľudských návykoch bolo dokonca ešte viac zamietnuté pod koberec. Bol som zhnusený z dokola sa točiacich, čisto pokryteckých a klamlivých rečí ľudí búriacich sa proti zlu.
Je to hanebné, ale vypadá to tak, že nenávisť, ktorú ľudia uchovávajú pre neľudí je tak príšerná, krutá a zakorenená, že by ju nemohlo vyhubiť ani tisíc mierumilovných bohov a bohýň. Predsa len som aspoň na krátky moment uvidel záblesk nádeje. Reportéri, civilisti a vládni predstavitelia opakovane tvrdili „zničíme zlo.“ Bohužiaľ, mali na mysli len zlých ľudí, ktorí narušili vykonávanie zlých skutkov vlastných zvyšku spoločnosti.
Každý konzument mäsa, mlieka a vajec je počas svojho života zodpovedný za smrť a rozporcovanie viac ako 3 000 suchozemských zvierat a tisícov morských zvierat. Len v USA žije ročne v koncentračných táboroch okolo 10 miliárd kráv, svíň, kúr, moriakov a iných zvierat. Často sa stáva, že sú poslané do vraždiarní už počas prvého roka svojho žalostného života, kde im nožom mávajúci teroristi podrežú hrdlá, nechajú vytiecť krv a rozkrájajú telá, zatiaľ čo sú zvieratá stále pri zmysloch a vedomí. So smútkom som si uvedomil, že to nezmení žiadna lekcia, ktorá 11. septembra spôsobila prebudenie.
Cesta k oslobodeniu
V prípade, že by ľudia skutočne chceli skoncovať s terorizmom, mali by v mrazničkách zrušiť mäso zo zvierat, vyhodiť do odpadu luky a náboje, naliehať na univerzity, aby uzavreli vivisekčné laboratóriá, žiadať obchodné domy o zavretie kožušinových salónov, dosiahnuť, aby v cirkusoch účinkovali len ľudia, zrušiť raz a navždy rodeo a podporovať odvážnych dobrodincov z ALF, ktorí vyslobodzujú zvieratá z priestorov, v ktorých zažívajú teror. Ľudia, túžiaci po súcitnom svete, by mali týchto úžasných altruistov velebiť. Inak sa každá reč o mieri, civilizácii či spravodlivosti stane len tou najpokryteckejšou rétorikou, aká kedy existovala.
Uvedomte si, že ak čin môže byť klasifikovaný ako ilegálny, neznamená to, že je morálne nesprávny. A len preto, že je čin legálny, neznamená to, že je tou najlepšou cestou k dosiahnutiu podstatnej zmeny. Voľnomyšlienkárski, radikálni jedinci porušovali zákony vždy keď si uvedomili, že je nemožné vykonať progresívne zmeny v rámci skorumpovaného, diskriminačného systému.
Aby som spomenul len niektorých radikálov pravidelne porušujúcich zákony, mnohokrát uväznených kvôli tomu, že neuposlúchli nespravodlivé pravidlá, boli nimi Nelson Mandela, Rosa Parks, Martin Luther King, Jr., Móhandás Gándhí, Henry David Thoreau či Ježiš. Dnes ich vnímame ako hrdinov, ale vo svojej dobe ich mnohí považovali za delikventov, zločincov a radikálov. „Radikál“ má v dnešnej spoločnosti negatívny význam. Napriek tomu, že význam tohto slova v latinčine je jednoducho „koreň“, a to, čo robia radikáli je, že obchádzajú pseudo-riešenia a idú priamo ku koreňu problému. Každý by si mal uvedomiť, že všetci aktivisti za sociálnu spravodlivosť boli vo svojich dobách pokladaní za radikálov. „Radikál“ je postavený na piedestál a milovaný až po tom ako aktivisti za sociálnu spravodlivosť umrú, spoločnosť sa začne rozvíjať a porozumie ich činom. ALF aktivisti sú, bez pochýb, spriaznení s Harriet Trubman a Underground Railroad, ktorí pomáhali pri oslobodení černochov z rúk bielych otrokárov. Vskutku, múdre ALF príslovie, od neznámeho autora, znie: „Tak ako my robíme priestupky, tak ich robili aj americkí vojaci, ktorí prelomili brány Hitlerových táborov smrti. Tak ako sme my zlodejmi, tak nimi boli aj členovia Underground Railroad, ktorí oslobodili otrokov na Juhu. A ak sme vandalmi, tak nimi boli aj tí, čo navždy zničili plynové komory v Buchenwalde a Osvienčime.“
Je nutné pochopiť, že útoky ALF majú dva ciele; dať zotročeným zvieratám šancu na slobodu a spôsobovať veľké ekonomické škody. Ako hnutie musíme prestať žiť v rozprávkovej krajine a veriť, že tí, čo sú priamo zapojení do mučenia a vraždenia zvierat a dobre z toho profitujú, budú počúvať inteligentný, zdravý rozum a morálnu pravdu. Veľká väčšina nebude. Ak by počúvali, tak by tu už teraz nebolo žiadne hnutie za oslobodenie zvierat, pretože by pochopili svoje kruté spôsoby a prijali vegánsky životný štýl.
Uvedomujem si, že niektorí aktivisti dozreli a zmenili sa, ako Howard Lyman a Don Barnes, ktorí kedysi zneužívali zvieratá. Preto tvrdím, že väčšina rozum počúvať nebude. Nikdy som nepovedal, aby sme neskúšali vzdelávať a vysvetľovať. Ale v drvivej väčšine prípadov viera, že priamo zapojení násilníci sa hromadne zmenia, je len fantáziou. To, čomu budú vykorisťovatelia zvierat naslúchať, je zničenie ich zisku a živobytia. Len keď sa stane ich krvavý biznis neziskovým, prestanú s násilím proti kráľovstvu zvierat.
Pamätajte, že od počiatku hnutia za oslobodenie zvierat nebol nikdy zranený alebo zabitý žiadny človek počas oslobodenia či ekonomickej sabotáže. Musíme prestať akceptovať klamstvá propagované médiami a korporáciami, ktoré vraždia zvieratá kvôli obžive. ALF aktivisti nie sú teroristi; sú nimi tí, čo zneužívajú zvieratá kvôli živobytiu! ALF aktivisti nie sú kriminálnici; sú nimi tí, ktorí zotročujú, mučia, mrzačia, porcujú a vraždia zvieratá! Zatýkaní by nemali byť aktivisti, ktorí oslobodzujú zvieratá; ale vykorisťovatelia zvierat! Snaha a nátlak o zastavenie nenávisti a diskriminácie by nemali byť považované za zločin a terorizmus; je to akt súcitu a odvahy.
Všetky zvieratá sú jednoducho ako národy zbavené hlasovacieho práva pri pohľadávaní tej jedinej veci, ktorú žiada každá cítiaca bytosť: SLOBODY! Oni nie sú majetok. Nie sú objekty. A nie sú komodity. Zem a jej obyvatelia nepatria ľuďom, za žiadnych okolností. Takže, ak sú počas oslobodzovania zvierat zničené neživé objekty, ako sú budovy a stroje, otázka zničenia majetku je ospravedlniteľná, pretože vlastné právo zvierat na to, aby boli voľné, pretromfne ekonomickú škodu aj budovy, ktoré si zaslúžia byť navždy vyhladené, keďže existujú len za účelom mučenia živých bytostí!
Nechajte ich čítať lži
Myslím si, že jednou z hlavných príčin prečo ALF doposiaľ nedosiahlo širokú podporu verejnosti sú lži, ktoré chŕlia vykorisťovatelia zvierat a skresľujúce informácie, ktoré hlásia a chránia masové médiá. Je to smutné, ale vrahovia zvierat a ich podporovatelia dokážu pri klamaní a zavádzaní verejnosti zájsť veľmi ďaleko, tak, aby uverila, že obeťami sú oni a nie zvieratá. Keďže viem, čo zahŕňa oslobodenie zvierat, uvediem príklad ako funguje práca nástroja propagandy.
30. marca 1997 som bol súčasťou oslobodenia noriek z kožušinovej farmy Eberts v Blenheime, Ontariu. Z klietok sme vypustili 1 542 noriek, krátko na to sme však boli zadržaní. Média ohlásili štyri lži, ktoré kožušinový priemysel po oslobodeniach typicky zverejňuje: (1) norky po vypustení umrzli na smrť; (2) norky počas noci po oslobodení vyhladli k smrti; (3) norky dostali po vypustení zápal pľúc a prepadli stresu; (4) norky boli o tretej ráno po oslobodení na vidieckych cestách prejdené autami.
Pozrime sa na fakty.
(1) Norka je odetá v prirodzenom kožuchu, ktorý neumožňuje, aby umrzla na smrť, hlavne počas príjemných mesiacov v marci/apríli, kedy sa odohral môj útok v Ontariu.
(2) Trvalo by niekoľko týždňov, aby norka umrela od hladu. Nemôže sa to stať cez noc. V skutočnosti odborníci zúčastnení na oslobodení v Ontariu uviedli, že oslobodené norky zaútočili kvôli potrave na blízku slepačiu farmu, čo nevyvrátiteľne odhaľuje lož o vyhladovaní. Čo sa týka sliepok, súcítim s nimi. Moje nepriateľstvo však stále planie kvôli 250 miliónom Američanov, ktorí zabíjajú a konzumujú 9 miliárd sliepok pre uspokojenie svojej závislosti na mäse. Ak by ľudia nezotročovali sliepky, norky by nenapádali slepačie farmy. Ak by ľudia nezotročovali norky, ALF by neútočil na farmy s norkami.
Občas niektorí ľudia tvrdia, že norky sa v spoločnosti psov a mačiek chovajú útočne. O tom, že by sa to dialo, som ešte nevidel žiadny dôkaz. Ani jednu fotografiu mŕtveho tela, ani hromadu psích či mačacích kostí. Takže som presvedčený, že to je ďalší trik k odvráteniu pozornosti od skutočných obetí; noriek. I keby norka zaútočila na psa alebo mačku, často útočí tiež pes na mačku, mačka na vtáky, atď. To len dokazuje dva ďalšie body. Počas posledných 100 rokov farmárčenia norky neprišli počas šľachtenia ani o jeden divoký gén. A po tisíckach rokov domestikácie, psi a mačky tiež stále vlastnia divoké gény. Vychovávanie v zajatí v žiadnom prípade nebráni šanci zvierat na prežitie v divočine.
Stojí za zmienku, že na konci 90. rokov, po útoku na kožušinovú farmu Frye v Illinois, kedy tisíce noriek dostali šancu na útek, kožušinový priemysel vydal tlačovú správu, v ktorej prehlásil ako veľmi vo Frye milovali norky a starali sa o nich. V správe bolo uvedené, že vo Frye norky bežne vypúšťali a hrali sa s nimi. Avšak, v tom istom roku, sa v Anglicku odohralo oslobodenie 10 000 noriek. V správe bolo uvedené, že by všetci mali skryť psov, mačky a deti, lebo norky sú zlomyseľné zvieratá, ktoré zaútočia a zožerú všetko, čo uvidia. Nie je pozoruhodné, že norky z Illinois sú nežné a milé, zatiaľ čo anglické norky sú nenásytné a zlomyseľné?
Ľudia z public relations (PR) pre kožušinový priemysel sú majstrami dvojzmyselného vyjadrovania a takto zakrývajú krutosti pred očami verejnosti. Je očividné, že kožušinový priemysel nedokáže ani poriadne klamať. A preto vedie jedna lož k ďalšej.
(3) Norky nedostávajú samovoľne zápal pľúc ani sa nevystresujú, ak nie sú v klietkach. Stres a neurózu im spôsobuje celoživotné držanie v klietke. Sloboda je liekom na stres a neurózu, ktoré vyvoláva klietka.
(4) O tretej ráno nie sú na vidieckych cestách žiadne autá okrem tých, čo patria kožušinovým farmárom a polícii, ktorí sa snažia pochytať späť oslobodené norky. Ak by prestali a nechali norky odísť, len zriedka sa norka stane obeťou automobilu.
Kožušinový priemysel vie, že ak by ľudia boli oboznámení s piatimi metódami usmrcovania noriek, líšok a činčíl, prakticky nikto by si nekupoval kožuch. Zavedenie elektriny do análu či genitálií, splyňovanie, zlomenie krku a toxické chemické injekcie sú čistým zlom. Takže, experti z PR, pracujúci pre kožušinový priemysel, zosnovali atraktívnu propagandu za účelom odviesť pozornosť od ohavných metód usmrcovania a zaujaté médiá sú celé šťastné, aby ich mohli nekriticky zverejniť. Priemysel a médiá sa spojili v snahe vytvoriť oslobodeniu zvierat hlúpy zjav a vylíčiť, že tieto akcie vytvárajú viac zla ako dobra.
Akýkoľvek biológ či veterinár, ktorý nespolupracuje s kožušinovým priemyslom alebo nevlastní kožuch pripustí, že norky a líšky sú divoké zvieratá, ktoré po vypustení bez problémov prežijú. Taktiež potvrdia, že genetické šľachtenie, v akejkoľvek miere, nemôže vziať zvieraťu prirodzenosť, ich inštinktívne mechanizmy k prežitiu. Aby mi bolo rozumieť úplne: sloboda nie je príčinou smrti! Príčinou smrti sú lovci, konzumenti mäsa, mlieka či vajec, nositelia kožuchov, milovníci kože a výskumníci na zvieratách!
Podľa kožušinového priemyslu zomrelo okamžite po mojom útoku, počas Veľkonočnej nedele, 400 norkov. Na moju žiadosť si právnici vypýtali dôkaz o údajne 400 mŕtvych norkoch. Požiadali ich, aby tak urobili prostredníctvom fotografií, mŕtvych tiel či svedectvom pod prísahou. Odmietli všetky návrhy.
Nie je prekvapujúce, že počet obetí rýchlo klesal zo 400 na 300, na 200, na 100, na 12. Následne, počas môjho 3-dňového súdneho procesu, v ktorom som bol usvedčený a odsúdený k 6 mesiacom väzenia, kožušinári doniesli fotografie dvoch mŕtvych noriek, ktoré vraj zomreli počas noci útoku.
I keď nie som presvedčený o autenticite fotografií, predsa len kvôli argumentácii predpokladajme, že dve norky boli prejdené autami kožušinových farmárov, ktorí sa snažili oslobodené norky pochytať. Tieto dve úmrtia sú nešťastím, avšak každú norku čakala v koncentračnom tábore smrť. Otvorenie klietok bolo jedinou šancou, ktorú každá z nich mohla dostať. Čin bol oprávnený.
Prácou aktivistov z ALF nie je garancia bezpečnosti a slobody, ale dať uväzneným zvieratám možnosť žiť slobodne. Bohužiaľ, 1 000 norkov bolo pochytaných, pretože nenašli diery v plotoch a nedostali sa cez ulicu do voňavých polí. (Podľa niektorých odborníkov, ktorí sa anonymne vyjadrili, oficiálne čísla útoku v Ontariu boli: 1 542 vypustených, 1 000 pochytaných, 540 utieklo a 2 zomreli.) Avšak, najlepšou správou bolo, že z 1 000 pochytaných noriek, ktoré sa nedostali do polí cez nastrihané diery v plotoch, až 70-80 percent gravídnych potratilo svoje plody. Komunita za práva zvierat nechce, aby sa zvieratá rodili do otroctva. Potrat je nekonečne viac humánny ako život pozostávajúci z väzenia, hororu a nakoniec vraždy.
Je ozaj deprimujúce, ako sa médiá a väčšinová spoločnosť rozčuľujú, keď sú zotročené, mučené a čoskoro zavraždené zvieratá oslobodené. Napriek tomu, tých istých ľudí nevzrušuje keď sú zotročené, umučené a čoskoro zavraždené zvieratá, ktoré strávia svoje úbohé životy vdychovaním výparov z vlastných výkalov, udusené plynom, popravené elektrinou zavedenou do análu či genitálií, injektované toxínmi alebo sú im manuálne zlomené krky.
Je opovrhnutia hodné považovať vyhlásenie za pravdivé, bez spochybnenia zdroja. Prečo by mali zodpovední žurnalisti venovať pozornosť vyjadreniam polície, ktorá je odborníkom na manipuláciu a úbohých kožušinárov, ktorí kvôli peniazom hromadne vraždia 40 miliónov zvierat ročne? Ak by novinári rozmýšľali racionálne, namiesto snahy zapadnúť do nekalého sveta mediálneho cirkusu, mohli by vlastne vytvoriť brilantný príbeh o dobrodincoch z ALF a súčasných paradoxoch v našej spoločnosti.
Ľudia, ktorí kvôli tomu nastavujú vlastný krk, si zaslúžia pochvalu, nie odsúdenie. Dr. Martin Luther King, Jr. raz poznamenal, „Niektoré veci sú tak úprimné, niektoré veci tak drahocenné, niektoré veci tak nekonečne pravdivé, že stojí za ne umrieť. A ak niekto neobjavil niečo, za čo je ochotný alebo ochotná umrieť, potom tá osoba nie je prispôsobená k životu.“
Súhlasím z celého srdca!
Následky
Vo väzení som strávil 77 dní, za môj náhodný vľúdny čin a súcit, v záujme mučených a k zániku odsúdených noriek. (Hilma Ruby, moja jediná, priama krajanka zo všetkých piatich, strávila vo väzení 60 dní.) Kanadský sudca A. Cusinato ma odsúdil na 6 mesiacov v nápravnom zariadení Elgin Middlesex v Londýne, Ontariu. Avšak, bola mi vystavená deportačná podmienka a po 77 dňoch strávených v base s maximálnou ostrahou som sa vrátil do Michiganu.
Pred odvedením do väzenia som ešte stihol povedať sudcovi:
Stojím pred týmto súdom bez znepokojenia a bez hanby, pretože pravda dnes nemôže byť potlačená, ani skompromitovaná. Móhandás Gándhí, jeden z najláskavejších ľudí, ktorý kedy poctil túto zem, raz povedal, „I keď si sám, pravda je stále pravda.“
Dilema, ktorej dnes čelíme je či tento súd zvolí uznanie pravdy. Nasledujúce vyhlásenie je poučením pre všetkých.
Jedného dňa sa každé zotročené zviera stane slobodným a hnutie za práva zvierat uspeje, nakoľko Gándhí tiež prehlásil, „Cesta pravdy a lásky počas celej histórie vždy vyhrala. Existovali vrahovia i tyrani a občas pôsobili neporaziteľne, ale nakoniec vždy padli. Vždy!“
Dobrodinci oddaní pravde, ktorí pracujú v mene veľkomyseľného cieľa, dosiahnuť slobodu pre zvieratá, nemôžu byť zastavení nespravodlivými zákonmi.
Pokiaľ sa budú ľudia klásť na piedestál ponad mimoľudskú nespravodlivosť, zvieratá budú trpieť, pretože bez univerzálnej rovnosti bude jeden typ rovnosti vždy vytvárať ďalší typ nerovnosti. Dnes nenastane žiadny kompromis, lebo pravda nemôže byť skompromitovaná.
Moja prítomnosť v tejto súdnej sieni je paradoxná. Pýtam sa tohto súdu: Ak NIE je zločinom mučiť, zotročovať a vraždiť zvieratá, ako potom môže byť zločinom oslobodiť umučené, otročené a čoskoro zavraždené zvieratá?
Ľudstvo musí vyliezť z hlbín necitlivosti, hlbín apatie a hlbín chamtivosti. Zotročenie a zabíjanie zvierat pre uspokojenie ľudí nebude nikdy ospravedlniteľné. A kožušinový priemysel musí pochopiť, že milióny manuálnych zlomení krku, elektrických popráv cez anál či genitálie, masových splyňovaní, utopení a toxických chemických injekcií nebudú nikdy ospravedlniteľné.
Neospravedlniteľný je tiež lov miliónov, voľne sa túlajúcich zvierat do čeľusťových nášľapných pascí z ocele, v ktorých v hrôzach pomaly zomierajú.
Nebude žiadny kompromis, pravda nemôže byť skompromitovaná. Rozpor, ktorý tento súd vytvoril medzi piatimi spoluobžalovanými, bol uzavretý.
Teraz, po mojom odsúdení, prostredníctvom mojej vôle a ako symbolický protest kvôli nespravodlivým podmienkam, ktoré zvieratá znášajú, zajtra o 7:30 začínam hladovku.
Budem hladovať za každú norku, ktorá kedy strádala v malej klietke a bola kruto zavraždená na kožušinovej farme Eberts. A budem hladovať za ďalších 40 miliónov zvierat po celom svete, ktorým je z chrbtov stiahnutá koža, ako z nechutného barbarského obrazu, v mene márnivosti.
A ak tento súd predpokladá, že nevydržím, v zmysle opustenia môjho presvedčenia, veľmi sa mýli. V apríli roku 1997, keď som bol uväznený na 10 dní v Chathamskej väznici, v krátkosti som sprostredkovane zažil, čím prechádzajú zvieratá v klietkach. A vďaka tomuto 10-dňovému zasadaniu ohľadom kaucie, moja empatia ku každému týranému zvieraťu zosilnela.
To, čím prejdem počas pobytu vo väzení a hladovky, nie je nič v porovnaní s nekonečným mučením, ktoré nevinné zvieratá podstupujú každým dňom.
A ak je tento súd znepokojený mojou úprimnosťou, dovoľte mi skončiť citátom od abolicionistu Williama Lloyda Garrisona: „Budem neľútostný ako pravda a tak nekompromisný ako spravodlivosť. V dôsledku čoho si neželám myslieť či rozprávať alebo písať umiernene. Myslím to vážne. Nebudem rozprávať vyhýbavo. Nebudem sa ospravedlňovať. Neustúpim ani o jediný meter. A budem vypočutý. Ľudská apatia je dostatočná na to, aby každá socha zoskočila zo svojho piedestálu a urýchlila oživenie mŕtvych. V nadchádzajúcich rokoch bude môj vplyv citeľný, nebude škodlivý, bude prínosný, nie ako prekliatie, ale požehnanie a budúca generácia bude niesť svedectvo, že som mal pravdu.“
Dnes nebude žiadny kompromis, pretože pravda nemôže byť skompromitovaná.
Boj pokračuje…
Počas 77 dní vo väzení som sa cítil bez života, na umretie a vyčerpane. Nie kvôli nejakému druhu trestu alebo nápravy, ktorú si systém myslí že rozdáva, ale kvôli nedostatku verejného súcitu a aktivizmu pre zvieratá. Apatia je horkosladká nákaza vedúca k nihilizmu. A nihilizmus je otcom nečinnosti, ktorého výsledkom je odumretie emócií.
Väčšina ľudí, utopená v odpore k revolúcii, zničila svoju ľudskosť. Ak niekto nemôže cítiť, vidieť, ani porozumieť neoceniteľnosti našej zeme a všetkých jej obyvateľov, tak prečo by mal či mala byť požehnaným či požehnanou darom existencie? Táto planéta by mala byť replikou toho najkrajšieho miesta, aké je možné si predstaviť, miesta, kde ľudia vnímajú zvieratá s úctou a rešpektom. Aký patetický život som musel viesť predtým ako som začul nárek zotročenia a pobúrenia kráľovstva zvierat. Aktivizmus ma pohltil. Môj život je boj. Od osloboditeľa k lektorovi, pokračujem v boji za medzidruhovú spravodlivosť.
O North American Animal Liberation Press Office
North American Animal Liberation Press Office (NAALPO) bolo založené kvôli vyjadreniam k akciám, stratégiám a filozofii hnutia oslobodenia zvierat pre médiá a verejnosť. Mnoho z týchto akcií je ilegálnych v súčasnej spoločenskej štruktúre, ktorá zlyháva v rozpoznaní práv na slobodný život či utrpenie mimoľudských zvierat, avšak kvôli zisku alebo výskumu legalizuje a podporuje „právo“ priemyslu robiť si so zvieratami, čo chce. V rámci týchto podmienok nemôžu priamo hovoriť tí, ktorí v utajení pracujú pre oslobodenie zvierat. Ich akcie a odkazy sú však naliehavé a zaslúžia si byť vypočuté a pochopené.
NAALPO sa usiluje o vysvetlenie motivácie a povahy akcií podnikaných v záujme ochrany zvierat, pretože akcie zamerané na oslobodenie zvierat buď nie sú zverejňované v médiách alebo je na ne nekriticky nahliadané ako na „násilné“ a „teroristické“, bez pozornosti zameranej na utrpenie, ktoré zvieratám, svojvoľne spôsobuje priemysel a jednotlivci.
Tlačové oddelenie sa z dôvodu objektívneho porozumenia povahe a motivácii ilegálnych priamych akcií, vykonaných v záujme zajatých zvierat, tiež snaží o poskytnutie historického, sociálneho a filozofického kontextu. I keď je Animal Liberation Front alebo ALF, v súčasnosti najaktívnejšou osloboditeľskou skupinou, tlačový odbor zverejní AKÝKOĽVEK čin oslobodenia zvierat a poskytne tlači i všeobecnej verejnosti informácie o akciách či ideológii, z ktorej vychádzajú.
Preklad: to