Reckylujeme zajímavý článek z webu ČSAF o několik let trvající kampani radikálních environmentalistů a místních lidí proti infrastruktuře firmy Shell v Irsku.
2.4.2011 // Nad osadami v prímorskej oblasti Corrib sa opäť zdvihol vietor. Brány základne Shell stráži asi stovka ochrankárov. Zatkli už dvoch aktivistov. Tony bol tvrdý oriešok. Museli ho najprv odrezať od plotu, ku ktorému bol zamknutý o krk. Ruku mu z betónovej rúry vysekávali asi hodinu a pol. Šesť aktivistov leží pred bránou Shellky a pol hodiny blokujú cestu nákladiaku, ktorý nemôže vyjsť von. Domáci prichádzajú podporiť dav aktivistov. Akcia končí príchodom policajnej posily. Niekoľko desiatok policajtov vytvorí múr a dav odoženú od brán spoločnosti Shell.
Spoločnosť Shell pokračuje v prípravných prácach pre inštaláciu tunelu v prímorskej obývanej oblasti Erris na severozápade Írska. Tam sa 80 km od pobrežia nachádza írske bohatstvo v zásobe plynu. Tunel má dopraviť plyn na spracovanie do rafinérie Shell. Tú ešte pred získaním plánovacieho povolenia k stavbe tunelu vybudovali na pevnine deväť kilometrov od pobrežia a plánovaná cesta tunelu má viesť pozdĺž obývaných oblastí. V niektorých úsekoch to bude len dvesto metrov od rodinných domov, základnej školy, kostola, cintorína a centra spoločenských stretnutí vo vidieckej oblasti. Tunel bude vŕtaný popod záliv, ktorý je v tesnej blízkosti hory Dooncarton – oblasti pravidelných pôdnych zosuvov – a tým zvýši riziko pre obyvateľov oblasti, ktorí tu žili po generácie.
Sociálny, ekonomický a environmentálny problém
Boj proti nebezpečnému tunelu trvá už vyše desať rokov. Írska vláda v roku 2003 spoločnosti Shell povolila budovanie plynovej rafinérie na pevnine v Mayo. Privádzanie plynu a jeho spracovanie v obývanom území je vysoko nebezpečné a predstavuje spoločenský, environmentálny a dokonca i ekonomický problém. Rybári prichádzajú o živobytie, pozemky stratia hodnotu a životy ľudí sú ohrozené. Prečo vláda povolí niečo také v oblasti, ktorú sama vyhlasuje za chránené životné prostredie? Tí, čo Shell podporujú, tak robia preto, lebo projekt prináša nové pracovné príležitosti. Tie však samozrejme nebudú trvalo udržateľné. Neskôr sa síce vytvorí päťdesiat trvalých pracovných miest, no nie pre ľudí z lokálnej komunity, pretože pracovnici musia byt špeciálne trénovaní. Miestna učiteľka raz s vtipom poznamenala, že lokálny hotel poskytuje také isté množstvo pracovných miest a nikto kvôli tomu nemusí byť zbitý a životné prostredie zničené.
Vláda postavila komunitu, obraňujúcu svoje rodiny a živobytie, do boja s políciou i so samotnými vládnymi orgánmi. V roku 2005 boli piati muži, ktorí nechceli povoliť Shell vstup na ich územie, uväznení a až po dlhých protestoch verejnosti prepustení. Protestujúci farmár Willie Corduff bol prepadnutý a zbitý. Rybár Pat O’Donnel bol tiež zbitý a následne prišiel o svoju rybársku loď. Uprostred noci ju potopili maskovaní muži. Za tento čin nebol nik potrestaný. A vyšetrovanie nikdy nebolo dostatočne medializované. Pat a Willie sú prominentné postavy lokálnej komunity z rady protestujúcich. Bolo registrovaných viacej prípadov, kedy sa ochranka a polícia správala neprimerane násilne voči protestujúcim. Na základe týchto udalostí boli medzinárodne aktívnymi ľudskoprávnymi organizáciami doteraz vykonané tri inšpekcie a reporty, ale ministerstvo pre spravodlivosť a policajná inšpekcia ich odmietajú akceptovať. Tento rok budú počas miestnych protestov prítomné dve osoby pre monitoring ľudských práv.
V roku 2007 bola niekoľko mesiacov po sebe nameraná nadpriemerná prítomnosť hliníka vo vode, niekedy až sedemnásťkrát prekračujúca povolený limit na liter stanovený WHO. Spôsobila to spoločnosť Shell, ktorá pre stavanie rafinérie vyťažila 750 000 ton bažinatého povrchu – rašeliny – z pôdy. Nestabilná pôda, ktorej spodná vrstva je bohatá na hliník, ho uvoľnila a to sa roznieslo do riek, potokov a do pitnej vody.
Totalitný kapitalizmus?
Shell, tak ako iné ropné spoločnosti, má obrovskú históriu spôsobovania environmentálnej škody a porušovania ľudských práv. Situáciu v Mayo prirovnávajú k peklu, ktoré spoločnosť Shell rozpútala v Nigérii v spolupráci s vládou danej krajiny. Kmeň Ogoni, ktorý po generácie žil v oblasti delty Nigeru, bol donútený buď opustiť svoje dediny, alebo žiť v oblasti, kde vzduch, pôda a voda sú kompletne zničené znečistením. V roku 1995 boli deviati muži, ktorí boli hlavnými lídrami opozície proti Shell, popravení obesením. Nedávny súdny prípad v New Yorku priniesol na verejnosť dôkaz, že Shell finančne podporovala nigérijskú armádu a vládu v brutálnom potlačení opozície. Shell zaplatila okolo 15 miliónov dolárov v mimosúdnom konaní, aby sa vyhli verejnému súdnemu konaniu. Shell konštantne dokazuje, ako sa nestará o environmentálne škody.
Ľudia prichádzajú o územie, prácu, krajinu, a nikto nebude dostatočne kompenzovaný. Zásoby plynu sa podľa tohtoročnej ceny plynu rovnajú hodnote 600 miliónov Eur. Shell neplatí žiadnu daň z ťažby plynu. Korporátna daň je 25% z profitu Shell, pričom Shell si zo svojho zisku môže odpísať náklady pre výskum a rozvoj, čo daň zníži na minimum. Podľa kontraktu medzi Shell a Írskom bude Írsko kupovať (svoj vlastný) plyn od Shell-ky za normálnu trhovú cenu, a Shell nie je povinná ho Írsku predať!
Írska verejnosť je informovaná aj o tom, že na začiatku podpísania dohody medzi írskou vládou a Shell figuroval politik, ktorého Shell podplatila. Shell nemá problém vykúpiť si cestu k svojim cieľom. Financie, ktoré dáva na platenie ochranky počas protestov miestnej komunity, možno počítať v miliónoch eur. Miestni oponenti projektu však tvrdia: „Náš čas sú peniaze Shell. A my máme času dosť.“
Kampaň Shell to Sea
Kampaň Shell to Sea je hlavným protestným orgánom proti prácam Shell v Írsku. Je to celonárodná kampaň, s viacerými aktívnymi lokálnymi skupinami. Kampaň začala v Mayo, kde sa lokálni rezidenti zorganizovali do opozície, neskôr boli vytvorené lokálne skupiny v miestach po celom Írsku, ktoré sa rozhodli podporovať Shell to Sea v Mayo.
Vďaka kampani sa práce Shell odkladajú už vyše desať rokov. Toto leto sa však plány nadnárodnej spoločnosti majú naplniť. Začne sa vŕtanie tunelu. Výsledok judicial review (prieskumu konania vzhľadom na jeho ústavnosť) spred dvoch týždňov spoločnosť Shell nezastavil v prácach. Konanie bolo odložené na október vďaka víťaznému argumentu, že spoločnosť samotný tunel ešte nebuduje. Prípravné práce preto pokračujú. Kampaň Shell to Sea pred mesiacom poriadala stretnutie v Dubline s témou: „Plánovanie poslednej akcie“. Odvtedy apeluje na všetkých, ktorí kampaň podporujú, že práve teraz je najvyšší čas pre najväčšiu akciu.
Rossport Solidarity Camp
Rezistenčný tábor Rossport Soldiarity Camp začal ako základňa kampane v júni 2005 oproti základni Shell v Mayo. Funguje ako kancelária a prijímacie centrum pre všetkých, ktorí sa chcú o kampani dozvedieť viac, navštíviť oblasť ohrozenú spoločnosťou Shell, prípadne sa zapojiť do priamej akcie s miestnymi oponentmi projektu Shell. Už mesiac sa v kempe budujú permanentné konštrukcie na leto, keďže vietor si z pobrežných oblastí stany rád odnáša. Kemp funguje vo veľkom súlade s prírodou. Nachádza sa tam organická záhrada, po domácky vyrobená veterná elektráreň, kompostová toaleta a miesto pre zber dažďovej vody. Pobyt v kempe zahŕňajúci ubytovanie a stravu je za dobrovoľný finančný príspevok. Každý, kto sa rozhodne zostať, si nájde svoje miesto, či už pri práci v kuchyni, na aktuálnych prácach v kempe, v záhrade alebo pri priamej akcii.
Poslaním RSC je predovšetkým podpora kampane a lokálnej komunity. Akcia doteraz zahŕňala vodné akcie ako rybárske blokády, kajakové blokády a okupácie lodí spoločnosti Shell, blokády rafinérie počas jej konštrukcie (dennodenná blokáda pred Ballinaboy, ktora zadržiavala prácu Shell po jeden rok), protesty pred úradmi Shell, vlády, parlamentu, hladovka miestnej ženy Maury Harrington, cestné blokády, okupácie mašinérie a iné. V súčasnosti je tábor mimoriadne aktívny, keďže Shell začína skúšobné vrty. Takmer denne sa dejú blokády ciest pred základňou Shell. Fotografie poskytol Rosport Solidarity Camp.
Polícia
Začiatkom apríla sa aktivistom podarilo oddialiť prípravné práce Shell po niekoľko dní po sebe. Tentokrát sa aj polícia popálila. Pri zatýkaní dvoch aktivistiek blokujúcich pracovné vozidlá im polícia zabrala kameru. Po prepustení bez pokuty bola aktivistkám kamera vrátená s tým, že polícia nielen že zabudla nahrávku z akcie vymazať, ale aj kameru počas celého procesu vypnúť. Kým boli aktivistky prepravené na policajnú stanicu, policajti v druhom aute „žartovali“ na účet aktivistiek: „Uveď svoje meno a adresu, lebo ťa znásilním“. Po tom, čo nahrávka obehla írske médiá, sa v Írsku zdvihla vlna odporu proti konaniu polície. Prvou akciou bola demonštrácia proti trivializácii znásilnenia pred bránami vlády v Dubline. Miestna komunita v spolupráci s Workers Solidarity Movement poriadala demonštráciu pred policajnou stanicou v Bellmulet, ktorá je najbližšie k rezistenčnému táboru Rossport Solidarity Camp. Konania sa dožaduje aj Národný koncil žien, Riaditeľstvo Krízového centra v Mayo a samozrejme i samotná kampaň. Policajná sila proti kampani bola často kritizovaná za neprimerané násilie, nelegálne praktiky a aj za spoluprácu s I-RMS, súkromnou bezpečnostnou službou spoločnosti Shell.
V stredu (13.4.2011) sa konal protest v Castlebar v západnom Írsku za prepustenie piatich policajtov, ktorí sa na zatýkaní aktivistiek podieľali, zo služby. Policajtov však neprepustili. Írsko sa dožaduje spravodlivosti. Protestné plagáty hovoria: „Skončite policajné násilie v Corrib!“ Kampaň si želá preverenie policajných praktík v súvislosti s protestmi v Corrib. Minister spravodlivosti kampaň obvinil z nafukovania situácie a využívania nahrávky pre politické ciele. Kampaň však poukazuje na celé zástupy pohoršenej verejnosti a organizácií ktoré sa do situácie obuli. Kampaň tvrdí, že ide o viac než len ochranu protestujúcich, ide predovšetkým o správanie sa polície a vážnu tému znásilnenia. Minister spravodlivosti uviedol ďalší argument, a to že kampaň už štát stála 14 miliónov Eur navyše v platení extra policajnej služby. Zatiaľ, kým sa čaká na rozhodnutie ombudsmana, inkriminovaní policajti boli prevelení do kancelárskej služby do iného mesta.
Vláda sa upísala bez toho, že by vypočula ľud. Situácia stavia do opozície základné ľudské práva a právo krajiny. Kampaň pokračuje ako jediný autentický hlas ľudu.
Ďalšie fotky a viac informácií v angličtine nájdete napríklad na stránkach
www.shelltosea.com
www.indymedia.org.uk
www.indymedia.ie
www.criticallegalthinking.com
Mariana Fornerová
Pingback: Opevnění Shell prolomeno a vybavení zničeno během druhého akčního dne | GreenAction