Začiatkom roka 2014 vyšla štúdia s názvom „‘Ekoterorizmus‘: Teroristická hrozba alebo politický trik?”,[1] ktorá pojednáva o vhodnosti používania termínu ekoterorizmus na označenie aktivít hnutia radikálnych environmentalistov a obhajcov práv zvierat, označovaného ako REAR (Radical Environmentalist and Animal Rights). Z jej záveru vychádza, že vhodnosť tohto pojmu prichádza do úvahy len pri malom množstve aktivít, ktoré praktikuje hnutie REAR. Autormi výskumu boli Sivan Hirsch-Hoefler a Cas Mudde.
Stručná história zaužívania pojmu
Používanie termínu ekoterorizmus vo veľkom odštartovali predstavitelia FBI po zriadení tzv. Patriot Actu[2] podpísaného Georgeom Bushom v roku 2001. I napriek nevôli zo strán environmentálnych aktivistov a bojovníkov za práva zvierat, či niektorých politikov, sa tento pojem stal bežne zaužívaným v médiách či spravodajskej a právnickej komunite, prevažne v USA. Ako uvádzajú autori, stalo sa tak vďaka koordinovaným snahám širokej politickej a ekonomickej koalície skladajúcej sa z lobistov a predstaviteľov dotknutých priemyselných odvetví. Ekoterorizmus sa tak stal synonymom pre hnutie REAR v celom rozsahu jeho širokej pôsobnosti. V akademickom prostredí sa termín ujal hlavne v právnickej sfére, existuje však silný nesúhlas proti jeho používaniu, pretože väčšina autorov ho nepovažuje za presný na označenie aktivít hnutia, ktoré je charakteristické diverzitou v akceptácii ilegálnych aktivít.
Analýza aktivít hnutia REAR
I keď v hnutí REAR existuje ideologická rôznorodosť, zhoda sa objavuje v zdieľaní troch hlavných charakteristík: neústupnosťou zo svojej pozície, grassrootovským prístupom a priamou akciou. Aktivity hnutia v USA autori skúmali na základe rozdelenia kriminálnej činnosti do siedmich kategórií, medzi ktoré zaradili podpaľačstvo, atentáty, vandalizmus, návštevy domov, oslobodenia zvierat, bombové útoky a kyberzločiny. Vyhodnotenie údajov prebehla na základe dvoch súborov dát, jednak od J. Carson a jej kolegov[3] (obr. 1), druhá štatistika vychádzala z informácií zaslaných samotnými aktivistami na webovú stránku magazínu Bite Back[4] (obr. 2), na ktorej sú konkrétne „priznania“ zverejnené.[5]
Obr. 1
Obr. 2
Existujú desiatky definícií terorizmu, autori štúdie našli konsenzus v „stratégii využívajúcej hrozbu alebo uplatnenie nátlaku či násilia k vštiepeniu strachu v populácii (jej podmnožine), s konečným cieľom dosiahnutia politických cieľov“. V prípade ekoterorizmu je týmto politickým cieľom ukončenie deštrukcie prírody a zneužívania práv zvierat. Za najpriamočiarejšiu taktiku k dosiahnutiu tohto cieľa autori považujú atentáty, od ktorých sa však skupiny ako ALF a ELF dištancujú, naopak väčšina zástancov zdôrazňuje, že nikdy nikto nepadol za obeť prostredníctvom aktivít hnutia.[6] Za najmenej priamočiaru označili taktiku oslobodenia zvierat, ktorá síce môže spôsobiť ekonomické straty, ale nevštepuje strach, pretože sama o sebe nenesie hrozbu násilia alebo nátlaku na ľudské bytosti. Podobne sú na tom aj taktiky vandalizmu či kyberútokov, tie môžu napádať súkromie, ale nevštepujú strach pokiaľ nie sú spojené s inými činmi, ktoré môžu byť považované za ohrozenie bezpečnosti ľudskej bytosti.
Spornými typmi taktík tak ostávajú podpaľačstvo, bombové útoky a návštevy domov, pričom prípad prvých dvoch je podobný. Otázkou sa pri nich javí, či môžu byť jednotlivé činy považované za hrozbu pre fyzickú integritu ľudí. Autori uvádzajú pre porovnanie dva príklady, a to bombovú hrozbu, ktorá sa odohrala v Mexiku a jasne ohrozovala všetkých ľudí vo vnútri budovy,[7] na druhej strane podpálenie nákladného vozidla v Argentíne, ktoré sa odohralo v noci a zároveň sa vozidlo nenachádzalo v blízkosti súkromného obydlia.[8] Problematickejším príkladom sú ohrozenia fyzickej bezpečnosti ľudí prostredníctvom založenia požiaru v blízkosti obývanej oblasti, ktorých súčasťou sú aj výhražné správy. Na príklade zo Švédska autori demonštrujú vyhodnotenie kombinácie činu a odkazu väčšinou ľudí ako hrozbu pre svoju bezpečnosť.[9]
Ešte komplexnejším sa javí ďalší typ aktivít, návštevy domov, ktorý je často zameraný nielen na cieľovú osobu, ale tiež jej priateľov či rodinu. Mnoho z návštev je legálnych, ako napr. demonštrácie na verejných uliciach pred obydlím dotyčného. Niektoré sú ilegálne, ale nie nevyhnutne ohrozujúce, ako napríklad demonštrácie v súkromnom obydlí. Ani vystavovanie (mladých) jednotlivcov obrázkom zobrazujúcim hrôzy z experimentov na zvieratách nie sú nevyhnutne ilegálne alebo ohrozujúce. Avšak, v spojitosti s výhražnými správami sa môžu stať relatívne nevinné činy teroristickými aktmi.[10]
Vyhodnotenie aktivít hnutia REAR
Na základe uvedeného autori prichádzajú k vyjadreniu, že bez pochýb sa niektoré akty hnutia REAR dajú nazvať teroristickými a že v hnutí sú niektoré skupiny, ktoré nevylučujú túto taktiku, ako napr. Animal Rights Militia, Justice Department, Individuals Tending Towards Savagery či Earth Liberation Army. Avšak, navzdory pokračujúcej radikalizácii hnutia, mohutná väčšina aktivistov a „skupín“ REAR teroristické činy nevykonávajú. I keď je ťažké stanoviť presný podiel teroristických činov z celkového počtu aktivít hnutia, na základe štatistík používaných v štúdii, menej ako 10 percent všetkých kriminálnych činov môže byť označených za ekoteroristické. Je však dôležité mať na pamäti, že tieto činy sú minoritnými v porovnaní so všetkými aktivitami v rámci subkultúry a teroristické činy nie sú stredobodom politickej aktivity väčšiny jednotlivcov a skupín hnutia REAR, ktorá sa zameriava skôr na ukončenie environmentálnej deštrukcie a zneužívania práv zvierat formou privedenia tohto biznisu k finančným stratám.
Aktivisti REAR ako jediní s teroristickou nálepkou v histórii sociálnych hnutí
V závere štúdie autori vyzdvihujú zistenie, že termín ekoterorizmus nie je uplatniteľný na veľkú väčšinu aktivít hnutia REAR. Ako každé väčšie sociálne hnutie aj hnutie REAR sa skladá z diverzity umiernených a radikálnych taktík, často zahŕňajúc násilnú (teroristickú) menšinu. Ako príklad uvádzajú anti-globalizačné hnutie a historické hnutia za občianske práva. Tvrdia, že by nikto tieto hnutia ako celok neklasifikoval pojmom teroristické. Ako vynikajúcu analógiu spomínajú americké anti-potratové hnutie, ktorého súčasťou je veľmi aktívne radikálne krídlo zapojené v kriminálnych činoch a tiež pri politickom násilí. Opäť zdôrazňujú, že nikto naprieč celým spektrom spoločnosti toto hnutie nenazýva teroristickým. Porovnanie legislatívnych opatrení zavedených ako reakcie na aktivity anti-potratového či REAR hnutia, vychádza v prospech prvého spomínaného, legislatíva je v jeho prípade výrazne krotkejšia. Tresty pre aktivistov z REAR hnutia sú oveľa vyššie, anti-potratoví aktivisti navyše nemusia čeliť obvineniam z terorizmu.
Príprava pôdy pre rozšírenie definície terorizmu
Výskumníci si teda posvietili na používanie termínu „ekoterorizmus“ všeobecne v súvislosti s aktivitami hnutia REAR, rozšíreného médiami, politikmi, či vládnymi agentúrami prevažne v USA. Autori štúdie prichádzajú k záveru, že istá minoritná časť radikálnych aktivít je hodná označenia týmto pojmom, výrazná väčšina však nie. Z praxe nám je však známe, že toto zneužívanie jazykového výrazu má za následok zavádzanie verejnosti a démonizáciu hnutia v jej očiach, ale aj „vo vlastných radách“. Nehľadiac na to, priame akcie naďalej pokračujú a v tomto prostredí sa ako dôsledok objavuje reakcia kritickej časti akademického prostredia v podobe výzvy k rozšíreniu definície terorizmu v prospech všetkých cítiacich bytostí, teda aj mimoľudských zvierat. S. Best a A. J. Nocella prichádzajú s nasledovnou definíciou: „terorizmus je zámerné použitie fyzického násilia namiereného proti nevinným jedincom – ľudským a/alebo mimoľudským zvieratám – k presadeniu náboženských, ideologických, politických, alebo ekonomických cieľov jednotlivca, organizácie, korporácie, či štátnej vlády“.[11] Toto rozšírenie otvára dvere vzniku termínu ekonomický terorizmus, pod ktorý by mohli spadať aktivity kedysi podnetné pre vznik hnutia REAR, teda tie, pri ktorých sú terorizované cítiace bytosti v mene ekonomickej výhodnosti, nevyhnutnosti, či zisku, často sprevádzané pojmom speciesizmus.[12] Dokázal by však tento posun mimoľudskej cítiacej bytosti do pozície terorizovaného subjektu posunúť tiež vnímanie jej utrpenia širšiemu spektru verejnosti? A bola by následne ekoteroristická taktika ako reakcia na ekonomický terorizmus pre väčšinu morálne obhájiteľná?
autor: to
Referencie:
1 Sivan Hirsch-Hoefler, Cas Mudde. 2014. “Ecoterrorism”: Terrorist Threat or Political Ploy? Studies in Conflict & Terrorism, 37:7, 586-603.
2 Jedná sa o súbor legislatívnych opatrení pre zjednotenie a posilnenie Ameriky poskytnutím príslušných nástrojov potrebných k prerušeniu a zamedzeniu terorizmu. Išlo o reakciu na bombové útoky v New Yorku vykonané dňa 11. septembra 2011.
3 Údaje boli zozbierané z celkového počtu 1069 ilegálnych činov vykonaných v rokoch 1970-2007
4 Údaje boli zozbierané z celkového počtu 5578 ilegálnych činov vykonaných v rokoch 2003-2010 radikálnou vetvou hnutia za práva zvierat. Informácie je možné nájsť na webovej stránke.
5 Tu je potrebné zdôrazniť, že ani jedna zo štatistík nevykazuje presné číselné údaje o problematike, pretože nezaznamenávajú činy, ktoré ostávajú prikryté rúškom anonymity. Avšak sú tými najdostupnejšími a dá sa podľa nich nastaviť približný prehľad o realite.
6 Ak k obvineniam z atentátov prichádza, jedná sa o prácu „osamelých vlkov“ ako napríklad Teda Kaczynskeho, známeho ako Unabombera, ktorý sa od REAR hnutia dištancoval a vymedzoval sa voči ALF a ELF aktivistom kriticky. V prípade Volkerta van der Graafa, ktorý bol aktivistom v rámci holandského REAR hnutia, vraždu pravicového populistického politika, ktorú sám spáchal, obhajoval na základe „obrany holandských Moslimov pred perzekúciami“, nemala teda motív vychádzajúci z environmentálnych pohnútok ani z oblasti práv zvierat.
7 V decembri 2010 na Konferencii Spojených Národov o klimatických zmenách (COP-16) v mexickom Cancune sa aktivisti vyhrážali explóziou bomby uloženej v aute ako protest voči „environmentálnemu cirkusu“ alebo „zelenému kapitalizmu“ a „priateľským technológiám“. Niekoľko týždňov predtým rovnaká skupina naozaj vložila podomácky vyrobenú bombu do zóny bankomatov v banke. Stali sa tak jedinou ALF/ELF skupinou, ktorá použila skutočné bomby, nakoľko aktivisti v Severnej Amerike a Západnej Európe len občasne využívali taktiku falošných bombových hrozieb, prevažne počas kampane SHAC.
8 Jedná sa o podpálenie nákladného vozidla v argentínskom Bariloche v máji 2013. Vozidlo patrilo obecnému zariadeniu pre odchyt túlavých a nelicencovaných psov, kde boli podľa aktivistov psi zabíjaní. Linka k prehláseniu je dostupná tu.
9 V tomto prípade ide o zapálenie auta jedného z majiteľov obchodu s kožušinami vo Švédsku v októbri 2012. ALF aktivisti pri akcii zanechali odkaz v znení „toto je len výstraha pred tým, čo sa stane, ak sa neprestanete podieľať na krvavom ‘skintrade’.“ K vyhodnoteniu situácie ako hrozby môže podľa autorov prísť u väčšiny ľudí, i keď ALF odmieta použitie fyzického násilia a tiež ak nie je v odkaze jasne špecifikované „čo sa stane“.
10 Autori uvádzajú príklad návštevy zamestnanca Huntingdon Life Sciences (HLS) aktivistami. Návšteva zahŕňala taktiku vandalizmu s výhražnou správou týkajúcej sa sledovania jeho rodiny a ohrozením jej bezpečnosti.
11 S. Best, A. J. Nocella II. 2004. Terrorists or Freedom Fighters? Lantern Books, s. 370.
12 Speciesizmus je termín vyjadrujúci druhovú nadradenosť človeka nad ostatnými zvieratami. Termín po prvýkrát použil britský psychológ R. D. Ryder v roku 1970.