Druhá esej, ve které Gary Yourofsky obhajuje radikální prostředky ve snaze o osvobození zvířat.
POZNÁMKA: Nasledujúci článok bol prvýkrát napísaný v roku 1997. Upravený bol v rokoch 2005, 2008 a 2013. Mimochodom, všetci narcistickí, neúprimní pacifisti, ktorí máte radi viac svoj obraz ako skutočný aktivizmus, prečo odmietate odsúdiť Nelsona Mandelu, aktivistu proti apartheidu, za jeho vyjadrenie počas Súdneho procesu v roku 1963: „Nepopieram, že som plánoval sabotáže. Neplánoval som ich v duchu nedbalosti, ani preto, že by som mal nejakú záľubu v násilí. Plánoval som ich ako výsledok kľudného a triezveho zhodnotenia politickej situácie. Bez násilia by africkému ľudu nebola otvorená cesta k úspechu v jeho boji.“ A čo vyjadrenie dňa 11. februára 1990, o 27 rokov neskôr ako bol prepustený z väzenia: „Naše uchýlenie sa k ozbrojenému boju v roku 1960, vytvorením militantného krídla ANC (Umkhonto we Sizwe), bolo výhradne obrannou akciou proti apartheidskému násiliu. Faktory, ktoré si vynútili ozbrojený boj existujú dodnes. Nemáme inú možnosť ako pokračovať. Vyjadrujeme nádej, že čoskoro bude dosiahnutá klíma naklonená k vyjednávaciemu sedeniu tak, že ozbrojený boj už viac nebude potrebný.“
Po prvýkrát v histórii čelia aktivisti za práva zvierat v USA a Veľkej Británii ére bezprecedentných vládnych represií. Aktívni osloboditelia z ALF, ktorých je ťažké nájsť, spolu s verejnými zástancami Animal Liberation Front (ALF) a bývalými ALF aktivistami, čelia náporu diskriminujúcej moci, akú vlády bežne používajú proti aktivistom za sociálnu spravodlivosť.
Zbierka esejí „Teroristi alebo bojovníci za slobodu“, publikovaná v roku 2004, podnecuje debaty o nenásilnom oslobodzovaní, podpaľačských taktikách ALF či násilí hroziacim zranením alebo smrťou, ktoré sú namierené na tých, čo priamo zneužívajú zvieratá a podporované zoskupeniami The Animal Rights Militia (ARM), Revolutionary Cells, Justice Department, ja, Camille Marina, doktor Jerry Vlasak i hŕstka ďalších aktivistov po celom svete. (Vlasak skončil s obhajobou používania taktického násilia počas rozhovoru s Edom Bradleym v relácii „60 minút“ v novembri 2005.)
Väčšina ľudí o tom nevie, ale veľký pacifista Martin Luther King, Jr. raz povedal, „som efektívny len vtedy, keď na Bielu Ameriku dopadá tieň vedľa mňa stojaceho čierneho muža s Molotovovým koktejlom.“ Kingov postoj k podpaľačstvu, nie len k ohňu zo zápalného Molotovovho koktejlu, môže tiež prekvapiť mnoho ľudí. Bol presvedčený, že podpaľačstvo je nenásilný čin, pretože budovy, vyrobené z tehál, dreva, kovu alebo iného neživého materiálu, nie sú schopné cítiť bolesť.
Ak príde reč na aktivistov používajúcich násilie a ľudí, ktorí nerobia vôbec nič, King a ďalší veľký pacifista Móhandás Gándhí volili násilie. Prosím, nevykladajte si ich myšlienky nesprávne. King a Gándhí boli pacifistami do maximálne možnej miery a pevne verili v nenásilný aktivizmus. Avšak, obaja neustále opakovali, že niečo (násilie) je lepšie ako nič (apatia).
Vnímam to podobne. Bez pochýb preferujem nenásilný aktivizmus ako sú prezentácie v triedach, tabling (pozn. prekl.: „sedenie“ pri stole s brožúrkami), rozdávanie letákov, protesty so zbieraním podpisov, písanie článkov, tajné investigácie a občianska nespolušnosť. Napriek tomu, k dosiahnutiu podstatných zmien je potrebná širšia škála taktík. Pri voľbe medzi apatiou alebo oslobodením norka, podpálením výskumného trýzniteľského laboratória, alebo zabitím vivisekcionistu, či iného PRIAMEHO vraha zvierat, dám kedykoľvek prednosť spomenutým akciám pred apatiou.
Počas histórie boli k dosiahnutiu okamžitých výsledkov oprávnene vykonávané radikálne taktiky. Spojenecké vojská násilne prelomili brány Hitlerových smrtiacich táborov, pri postupe zabíjali nacistov a navždy zničili plynové komory v Buchenwalde či Osvienčime. Keď na Severe pozdvihli zbrane a násilne zabili tisícky južanských rasistov, boli tieto vraždy spáchané v záujme čiernych otrokov ponechané bez sporu. Gándhí dosiahol nezávislosť Indie aj preto, že mnoho Indov zabilo britských vojakov, robili nepokoje v uliciach a bežne zakladali požiare. Hnutiu za občianske práva či nadšeniu doktora Kinga neprekážala zastrašovacia taktika Čiernych Panterov a filozofia Malcolma X, „všetkými dostupnými prostriedkami“. Keď ho požiadali o zastavenie Xovho radikalizmu, King vlastne odvetil: „Nežiadajte ma, aby som zastavil Malcolma X. Malcolm X prestane, keď rasizmus skončí!“
Ako jeden z najúprimnejších národných aktivistov za práva zvierat, volím rovnaký postoj. Konzumentom mäsa či novinárom, ktorí nariekajú, že „ALF porušuje zákony a podpaľuje budovy a ARM podporuje násilie“ jednoducho odpovedám, „ALF a ARM prestanú, keď skončí zneužívanie a vraždenie zvierat!“
Tí, čo sa aktívne snažia ukončiť nespravodlivosť by mali byť velebení, nie hanobení. Gándhí raz povedal, „Sú vrahovia a tyrani, ktorí niekedy pôsobia neporaziteľne. Ale nakoniec vždy padnú. Vždy!“ Požiare, oslobodenia či zastrašovacie činy a ospravedlniteľné vraždy nemôžu hnutiu za práva zvierat prekážať, pretože nič nemôže prekážať pravdovravnému, benevolentnému nátlaku na oslobodenie zvierat z rúk ľudských koristníkov.
Nie som si istý, prečo každá rozumná osoba nie je na strane ALF po tom ako oslobodí zvieratá, čím je v ich živote okamžite badať rozdiel. Máme namiesto toho čakať na politikov a spoločnosť pokiaľ si postupne nájdu čas k zaradeniu zvierat do svojej chamtivej, sebeckej agendy? Podobne ako Harriet Tubman a jej Underground Railroad oslobodili černochov tým, že ukradli „majetok“ bielych, aj ALF zachraňuje zvieratá tak, že ukradne „majetok“ kožušinárov a vivisekcionistov.
Navyše, žiadny človek nebol zranený alebo zabitý počas stoviek požiarov, ktoré ALF založili v posledných 30 rokoch. Táto nepoškvrnenosť ako výsledok ekonomických sabotáží nie je vôbec náhodou. Členovia ALF dodržujú prísny nenásilný kód a riskujú svoju slobodu pre neslobodné zvieratá tým, že pri postupe nikomu neubližujú.
Desiatky tisíc líšok a noriek dostali šancu vyhnúť sa smrti zavedením elektriny do análneho otvoru a zlomením krku zvrhlíkmi, ktorí zaobstarávajú kožušinu pre kožušinový priemysel, zatiaľ čo myši a psi, zachránení z rúk chorých, zvrátených experimentátorov, bývajú umiestnení do milujúcich domovov.
Vzhľadom k tomu, že je násilie podstatnou súčasťou aktivizmu, jednoznačne by som mu vyjadril podporu dokonca i vtedy, ak by počas požiaru alebo iného typu priamej akcie zahynul zneužívateľ zvierat. Empatia nie je pre vinných páchateľov, ktorí zotročujú a zabíjajú zvieratá. Empatia je určená nevinným obetiam, zvieratám. Zastávať sa práv zvierat neznamená byť v každom prípade nenásilný voči ľuďom, i keď takmer každý aktivista voči ľuďom prijíma etiku nenásilia. Zastávať sa práv zvierat je o oslobodení zvierat z rúk násilných, hrabivých, bezcitných násilníkov, ktorí profitujú z ich mizérie a vrážd. Je dôležité mať na pamäti, že hnutie za práva zvierat je od počiatku úplne nenásilné a dosiaľ nás ľudia stále vnímajú posmešne. Významné osobnosti, proroci a súčasníci ako Pytagoras, Gándhí, Schweitzer, Tolstoj, Plutarchos, da Vinci, Dick Gregory, Isaac Bashevis Singer, Dolores Huerta a César Chávez zastávajú súcitný odkaz za práva zvierat. Zvieratá, zabíjané po miliardách, však naďalej ostávajú otrokmi národov. Ak by boli mierumilovné protesty a vzdelávanie más jedinými činiteľmi súcitnej zmeny, zvieratá by už touto dobou boli oslobodené. Je to smutné, ale nie vždy láska porazí nenávisť. Rozum sám neporazí ignoranciu, či neskonalú hlúposť. Nenásilný protest nie vždy porazí inštitucionalizované násilie.
Niekedy si myslím, že jedinou efektívnou metódou zničenia speciesizmu by bolo donútiť každého ľahostajného človeka žiť život kravy vo výkrmnej ohrade či opice v laboratóriu alebo slona v cirkuse, býka na rodeu, norky na farme. Potom by ľudia prestali driemať a konečne pochopili horory, ktoré sú uvalené na zvieracie kráľovstvo tým najodpornejším druhom, ktorý kedy chodil po tejto planéte: ľudským zvieraťom!
Niekedy si myslím, že jedinou efektívnou metódou zničenia speciesizmu by bolo donútiť každého ľahostajného človeka žiť život kravy vo výkrmnej ohrade či opice v laboratóriu, alebo slona v cirkuse, býka na rodeu, norka na farme. Potom by sa ľudia prebudili z driemajúcich stavov a konečne pochopili horory, ktoré sú uvalené na zvieracie kráľovstvo tým najodpornejším druhom, ktorý kedy chodil po tejto planéte: ľudským zvieraťom! Niekde vo vnútri skutočne dúfam, že sa útlak, týranie a vražda desaťnásobne vráti každému ľahostajnému človeku! Dúfam, že synovia náhodou zastrelia svojich otcov na loveckých exkurziách, zatiaľ čo mäsožravci dostanú infarkty, ktoré ich pomaly zabijú. Každá žena uvelebená v kožuchu by mala podstúpiť tak zvrátené znásilnenie, že by jej navždy ostali jazvy. A každý muž zakorenený v kožušine by mal pretrpieť tak hrozné znásilnenie análu, že by ho to vypitvalo. Každý kovboj z rodea a matador by mal byť dobodaný k smrti, zatiaľ čo by zneužívatelia z cirkusu boli udupaní slonmi a roztrhaní tigrami. A nakoniec, nech skrytá hlava irónie svieti vo forme výskumníkov zvierat, nakazených oslabujúcimi chorobami a bolestivo umierajúcich, pretože doláre na výskum, ktoré mohli byť použité na ich liečbu, boli vyhodené na barbarské, nevedecké vivisekčné praktiky.
Tí, ktorí sa skutočne zaujímajú o oslobodenie zvierat, musia vnímať zvieratá rovnako ako ľudí, ktorých milujú. Mali by sme sa snažiť a debatovať s tými, čo zotročujú a zabíjajú zvieratá. Ale tento proces sám o sebe nemôže vyprodukovať slobodu. Nadišiel čas k nátlakovému oslobodzovaniu zvierat z rúk ich držiteľov, i keby to malo znamenať niekoho zranenie či zabitie počas procesu. Použiť nátlak k ukončeniu zneužívania alebo vraždy je šľachetný, ospravedlniteľný čin delegovanej sebaobrany.
Oslobodenia, požiare či násilie vyvolávajú len negatívne reakcie, pretože veľmi málo ľudí, vrátane aktivistov, vníma kravy, svine, kury, zajace, myši a vysokú zver skutočne rovnocenne. Pokiaľ každý nebude akceptovať, že si zvieratá zaslúžia slobodu a rovnosť, ich zabíjanie neskončí a ľudia budú namiesto zneužívateľov pokračovať v odsudzovaní aktivistov, akým som aj ja.
Hneď ako budú zvieratá považované za rovné, stane sa primeraným urobiť čokoľvek k dosiahnutiu ich slobody a ukončeniu ich utrpenia. Spoločnosť nesúhlasí s oslobodeniami, podpaľačstvom alebo násilím v záujme pomoci zvieratám, lebo si nikto nemyslí, že sú vhodné takého prejavu veľkorysosti. Zvyknem hovoriť, že keby som v roku 1997 vyslobodil dieťa z rúk pornografického gangu, nosili by ma po uliciach Detroitu, kde by skandovali tisícky podporovateľov. Namiesto toho som oslobodil 1 542 norkov zo zvieracieho koncentračného kožušinového tábora, strávil som 77 dní s maximálnou ostrahou a bol som označený za teroristu.
Ak by v Národnom Inštitúte Zdravia čakali mentálne retardované deti v malých klietkach na zmrzačenie, oslepenie, spálenie a zabitie vivsekcionistom, taktika ALF a ARM by bola nespochybniteľná. Ak by v bitúnkoch viseli dolu hlavou čierni ľudia, zatiaľ čo by im niekto podrezával hrdlá a krájal telá, spoločnosť by taktiku ALF a Revolutionary Cells prijala. Ak by sa naši manželia, manželky alebo najlepší priatelia flákali lesmi a počas toho by na nich niekto vystrelil šíp alebo guľku smerujúce do ich hrude, všetci by sme vzdávali hold súcitným revolucionárom, ktorí sa nazývajú aktivisti ALF alebo Justice Department. Ak sa úprimne postavíte do pozície zvierat, budete akceptovať čokoľvek ako obranu pred svojim trýznením, zotročením a prípadnou vraždou.
Tento článok nie je výzvou k upusteniu od nenásilného aktivizmu a výhradnému uchopeniu zbraní. Násilné akcie minulých hnutí za sociálnu spravodlivosť vykonávali nemnohí, ako aj násilné akcie hnutia za práva zvierat budú jedného dňa uskutočňovať len niekoľkí.
Len pre informáciu o mojom aktivizme, na konci 90. rokov a začiatkom 20. storočia som bol 13-krát zatknutý za občiansku neposlušnosť a priamu akciu, vrátane oslobodenia 1 542 norkov z kožušinovej farmy Eberts v Blenheime, Ontariu. Do 1. mája 2014 som urobil 2 581 prednášok pre viac ako 60 000 vykorisťovateľov zvierat na 184 školách v 30 štátoch a v niekoľkých izraelských mestách/školách, pretože som presvedčený, že vegánstvo a vzdelávanie sú najefektívnejšou formou aktivizmu. Násilne som sa zatiaľ neangažoval, ale verím, že násilie má svoje miesto po boku mierumilovného vzdelávania a nenásilného protestu. Ku konečnej slobode zvierat bude viesť zmes týchto metód.
Preklad: to
Zdroj: Gary Yourofsky, Empathy, Education, and Violence: A Time for Everyhting. Článok je možné nájsť na webe v sekcii Other Animal Rights Issues.