Převzato od Wild and Free. Potlačenie slobody je v priemyselnej spoločnosti nevyhnutné.
…moderný človek je utláčaný sieťou pravidiel a nariadení, a jeho osud je závislý na činoch osôb, ktoré sú od neho vzdialené a ktorých rozhodnutia nemôže ovplyvniť. Nie je to náhodné a nie je to len výsledkom svojvôle arogantných byrokratov. Je to nutné a nevyhnutné v akejkoľvek technologicky vyspelej spoločnosti. By mohol systém fungovať, MUSÍ veľmi prísne regulovať ľudské správanie. V práci musia ľudia robiť len to, čo im je povedané, inak by bola výroba uvrhnutá do chaosu. Byrokracie sa MUSIA riadiť strnulými pravidlami. Pripustenie akejkoľvek podstatnej osobnej právomoci aj byrokratom z nižších stupňov by robilo systém a viedlo k obvineniam z neférovosti podľa odlišností v spôsobe, akým jednotliví byrokrati realizovali svoje právomoc. Je pravda, že niektoré obmedzenia našej slobody by mohli byť eliminované, ale VŠEOBECNE POVEDANÉ – regulácia našich životov veľkými organizáciami je nevyhnutným dôsledkom fungovania industriálno-technologickej spoločnosti. Výsledkom je pocit bezmocnosti na strane priemerného človeka. Avšak, možno že formálne regulácie budú čoraz viac nahradzované psychologickými nástrojmi, ktoré nás nútia robiť to, čo systém od nás žiada (propaganda, výchovno-vzdelávacie stratégie, programy „duševného zdravia“ atď.).
Systém MUSÍ nútiť ľudí, aby sa správali takými spôsobmi, ktoré sú čoraz viac vzdialené od prírodných vzorov ľudského správania. Napr. systém potrebuje vedcov, matematikov a inžinierov. Nemohlo by to bez nich fungovať. Takže na deti je vyvíjaný silný tlak, aby vynikali v týchto oblastiach. Nie je prirodzené pre dospievajúcu ľudskú bytosť, aby strávila ohromnú časť svojho času sedia za stolom pohltená štúdiom. Normálny adolescent chce stráviť svoj čas aktívnym kontaktom so skutočným svetom . Medzi prírodnými ľuďmi sú veci, v ktorých sú deti cvičené ich vykonávať v prirodzenej harmónii s prírodnými vonkajšími cieľmi – ide práve o ten druh činností, čo sa im páči. Ale v našej spoločnosti sú deti zatlačené do štúdia technických predmetov, pričom väčšina z nich to robí s nechuťou.
Stály tlak, ktorý systém vynakladá na pozmeňovanie ľudského správania je príčinou toho, že dochádza k postupnému rastu v počte ľudí, ktorí sa nemôžu alebo nechcú prispôsobiť požiadavkám spoločnosti: „príživníci“, členovia mládežníckych gangov, vyznávači rozličných kultov, protivládni rebeli, radikálni ekologický sabotéri, vyvrheli a odpierači rôznych druhov.
V akejkoľvek technologicky vyspelej spoločnosti MUSÍ osud jednotlivca závisieť na rozhodnutiach, ktoré osobne nemôže ovplyvniť do značnejšej miery. Technologická spoločnosť nemôže byť rozbitá na malé, autonómne spoločenstvá, pretože produkcia tu závisí na kooperácii veľmi veľkého množstva ľudí a strojov. Takáto spoločnosť MUSÍ byť vysoko organizovaná a rozhodnutia tu MUSIA byť robené tak, že zasiahnu veľmi veľký počet ľudí. Keď rozhodnutie zasiahne povedzme napríklad milión ľudí, potom každý zo zasiahnutých jednotlivcov má v priemere iba jednu milióntinu podielu na vynesení tohto rozhodnutia. V praxi však zvyčajne dochádza k tomu, že rozhodnutia vynášajú verejní úradníci či vlády alebo technickí špecialisti, ba dokonca i keď verejnosť hlasuje o nejakom rozhodnutí, počet voličov je obyčajne príliš veľký na to, aby hlas nejakého jednotlivca bol signifikantný (významný). Takto je väčšina jednotlivcov neschopná do akejkoľvek miery ovplyvniť hlavné rozhodnutia, ktoré poznačujú ich životy. Niet žiadnej mysliteľnej cesty, ako to napraviť v technologicky vyspelej spoločnosti. Systém sa pokúša „vyriešiť“ tento problém tak, že využíva propagandu na to, aby prinútila ľudí CHCIEŤ tie rozhodnutia, ktoré boli za nich urobené, ale aj ak by toto „riešenie“ bolo úplné úspešné v tom, že by sa dosiahlo to, že sa ľudia budú cítiť lepšie, bolo by to ponižujúce.
Konzervatívci a niektorí ďalší zastávajú viac tzv. „miestnej autonómie“. Miestne komunity kedysi mali autonómiu , ale takáto autonómia sa stáva stále menej a menej uskutočniteľnou, ako sa miestne komunity stávajú viac a viac zapletenými a závislými na rozsiahlych systémoch, ako sú verejné podniky, počítačové siete, diaľničné systémy, masmédiá, moderný zdravotnícky systém. Tiež postupovanie proti autonómii je skutočnosťou, ktorá keď ju technológia použije v jednej lokalite, často zasiahne ľudí v iných vzdialených oblastiach. Preto používanie pesticídov či chemikálií blízko potokov môže znečistiť vodné zdroje vzdialené stovky míľ, a skleníkový efekt postihuje celý svet.
Systém neexistuje a ani nemôže existovať na to, aby uspokojoval ľudské potreby. Namiesto toho , je to ľudské správanie a jednanie, ktoré musí byť stvárňované tak, aby naplnilo potreby systému. Toto nemá nič dočinenia s politickou alebo sociálnou ideológiou, ktorá môže predstierať, že riadi technologický systém. Je to vina technológie, pretože systém je vedený nie ideológiou, ale technickými potrebami. Samozrejme, systém uspokojuje množstvo ľudských potrieb, ale všeobecne povedané, robí to len do tej miery, do akej to musí robiť, aby systém napredoval. Sú to potreby systému, ktoré sú kladené na prvé miesto, nie potreby ľudskej bytosti. Napr. systém zásobuje ľudí potravou preto, že systém by nemohol fungovať, ak by každý hladoval; stará sa o psychologické potreby ľudí, vždy keď to môže „vhodne“ zapôsobiť, pretože by to nemohlo fungovať, ak by príliš veľa ľudí upadlo do depresií či ak by začali rebelovať. Ale systém, z dobrých, pevných a praktických dôvodov musí vyvíjať stály tlak na ľudí, aby modelovali svoje jednanie podľa potrieb systému. Hromadí sa príliš veľa odpadu? Vláda, média, vzdelávacie systémy, enviromentalisti nás zaplavujú masívnou propagandou o recyklácii. Treba viac technických osobností? Celý zbor rôznych hlasov povzbudzuje deti k tomu, aby študovali vedu. Nikto sa nespýta, či to nie je neľudské nútiť adolescentov k tomu, aby trávili množstvo svojho času študovaním predmetov, ktoré vo väčšine prípadov nenávidia. Keď zručných robotníkov vylejú zo zamestnania, vďaka technickým pokrokom, a musia podstúpiť „rekvalifikáciu“, nikto sa nespýta, či to pre nich nie je ponižujúce. Jednoducho sa predpokladá, že sa každý musí skloniť pred technickou nevyhnutnosťou a to zo zásadného dôvodu: ak by boli ľudské potreby kladené pred potreby technologické, nastali by ekonomické problémy, nezamestnanosť, nedostatok či ešte horšie veci. Predstava „mentálneho zdravia“ v našej spoločnosti je zoširoka definovaná tým, do akej miery sa jednotlivec správa v súlade s potrebami systému a robí tak bez toho, že by preukazoval znaky stresu.
Snahy vytvoriť miesto pre autonómiu v rámci systému nie sú ničím viac, ako len vtipom. Napr. niektoré obchodné spoločnosti sa pokúšajú dať svojim zamestnancom väčšiu autonómiu v ich práci, ale z praktických dôvodov to je uskutočniteľné len vo veľmi obmedzenom rozsahu, a v žiadnom prípade sa zamestnancom neposkytuje autonómia ako konečný cieľ. Ich „autonómne“ snahy nemôžu byť nikdy namierené k cieľom, ktoré by si sami osobne zvolili, ale len k cieľom ich zamestnávateľa, ako je napr. prežitie či rozvoj firmy. Každá spoločnosť, ktorá by svojim zamestnancom povolila konať inak, by skrachovala. Podobne, v každom podniku socialistického systému musia robotníci svoje úsilie zamerať smerom k cieľom podniku, v opačnom prípade by podnik neplnil svoju úlohu ako súčasť systému. Ešte raz: z čisto technických dôvodov pre väčšinu jednotlivcov či malých skupiniek, nie je možné mať výraznejšiu autonómiu v priemyselnej spoločnosti. Dokonca i vlastním malého podniku má zvyčajne len obmedzenú autonómiu. Okrem nevyhnutnosti regulácie zo strany vlády je brzdený faktom, že musí zapadnúť do ekonomického systému a prispôsobiť sa jeho požiadavkám. Napr. keď niekto vyvinie novú technológiu, tento malý podnikateľ často musí túto technológiu využívať či chce alebo nechce, lebo len tak môže ostať konkurencieschopným.
Článok je prevzatý z voľne šíriteľného samizdatu “Technokracia je tyrania”