Interview s Pentti Linkolom viedol Francisco Martínez (Tallinnská Univerzita) a Larissa Vanamo (Dept Histórie Univerzita v Helsinkách). Pentti Linkola je fínskym rybárom a ornitológom. Narodil sa v Helsinkách v roku 1932 a žije v malej chate z dreva v Sääksmäki (Ritvala). Převzato z webu Hlboká Ekológia.
Na návšteve u neho sme boli v roku 2011. Aj keď sme zo všeobecného počutia kolujúcich drbov mali šajnu o jeho temperamente, tak sa nám po dobu niekoľkých hodín vrelo venoval. Za tie hodiny sme viedli rozhovory a dali si prechádzku. Za pozornosť stojí kuriózna anekdota, z akej je možno pochopiť jeho pohľad na vec poriadku a neporiadku. Na stene jeho chaty stojí nápis, ktorý hovorí: „dom, kde nie je ´brajgel´, nie je domovom.“
Linkola má dve dcéry. Ešte tomu nie je tak dávno, keď v dome nemal ani elektrinu. Žil z toho, čo zarobil za ryby z konského chrbta, ktoré ulovil v jazere Vanajavesi. Jeho otec Kaarlo Linkola bol rektorom na Helsinskej univerzite a jeho starý otec tam bol kancelárom. Penti sa však po roku štúdií v oblasti zoológie a botaniky tiež na onej univerzite rozhodol neštudovať.
Jeho rodina žila dlhý čas v hlavnej budove botanickej záhrady Kaisaniemi, ktorá bola naplánovaná jako kaštiel pre kráľa Fínska v 1918. Napriek tomu ale Linkola celé dedičstvo, aké mu ostalo, vložil do Fínskej nadácie pre prírodné bohatstvo, ktorá je treťosektorovou organizáciou vytvorenou ním na záchranu lesov vo Fínsku pre fínsku spoločnosť. Tiež s istou pravidelnosťou prispieva do fínskych žurnálov; vydal deväť kníh vo fínštine a knihu v angličtine, ktorá sumarizuje niekoľko z jeho článkov.
Zo zvedavosti nám pri našom rozhovore položil otázku, ktorý z jeho článkov bol preložený do angličtiny. Jeden (internetový vyhľadávač vyhodil pri jeho mene 180 000 klikov). Linkola nie je v úplnej izolácii v Sääksmäki. Vystupuje v televízii, aj keď skôr sporadicky, a čas od času navštevuje svoju rodinu v Helsinkách, či sa zúčastňuje na seminároch (napríklad o Dostojevskom). Je tiež široko-ďaleko známy svojimi expedíciami – celé týždne, za ktoré prechodil lesy Fínska, alebo bicyklom prebrúsil kontinentálnu Európu (nikdy ďalej ako Pyreneje). Okrem literatúry za hobby považuje štúdium migračných ciest vodných vtákov.
Linkola zastáva koncept integrovanej povahy života, okrem hodnoty, akú prisudzuje prírode o sebe samej. Za týmto konceptom potom navrhuje celý register radikálnych opatrení: návrat k menšej ekologickej nike, redukcii ľudskej populácie (rozmnožovanie pod kontrolou), úplne opustenie “kvázi religiózneho” prenasledovania ekonomického rastu, a vštepovanie ekonomiky, ktorá je minimalizovaná na nutné nároky, pričom do toho treba pripísať skoncovanie s demokraciou a distribúciou energií (elektrina, benzín, olej, atď). Aby som to zhrnul, Linkola za ideu základu pre organizovanú spoločenskú bázu považuje enviromentáleny balans (hľadáme obrat od antropocentrizmu k ekocentrizmu).
O. Už máš svoje roky, ako zdravie?
PL. No, je to asi mesiac, keď som bol ešte mladý a pri sile a pri plnom zdraví, ale chrbát mi rupol, a dostal som sa z bolestí iba za pomoci silných liekov. Zdá sa, že už to nebude, čo to bývalo, keď sú platničky v čudu.
O. Keď som v Helsinkách povedal, že mám spicha s Pentti Linkolom, mi povedali, že si pre nich ako hrdina a cítil som, že k Tebe majú dávku rešpektu bez rezervy. Si si toho vedomý, alebo sa máš sám za niekoho, kto je nositeľom takto pojatej referencie k niečomu?
PL. No áno, som si istý povedomím akejsi fámy, ale má to háčik, že žiadne z vecí, ktoré som napísal, neprešli v realitu, a v tom zmysle som písal do vetra.
O. Je úplne nutné ľudskú populáciu redukovať? Nepostačí, keď sa zmení spôsob života?
PL. Ach nie, stačiť to nebude. Ľudská rasa je skutočne nadmieru premnožená a vyzerá to na gigantickú horu. Sám živý zemský povrch to neunesie. Všade vidíš, že sa pomaly končí pitná voda, že sa mení klíma, že rastú moria, že pôda široko-ďaleko vysýcha a ryby v oceánoch už lapajú posledný dych, že to všetko je….no nakoniec na to všade narážaš, že tým problémom číslo jeden tu je množstvo ľudských bytostí. Problémy, ktoré z toho plynú, sú všetko vedľajšie produkty toho kvanta ľudskej masy.
O. Ako by šlo znížiť, či redukovať ľudskú populáciu?
PL. No, prvá vec je pristúpiť k regulácii pôrodnosti celosvetovo. To znamená, že čo plodná žena, to jedno dieťa—hneď, dnes.
O. Ako by si vysvetlil, že ľudská hodnota je otázkou relativity, že s množstvom ľudí padá hodnota človeka hlboko pod úroveň?
PL. Čo je tu treba vysvetľovať, keď sám vidíš, že koľko ľudí robí hodnotu celku malú, že sa v podstate nezmýliš, keď povieš, že čím viac ľud,í tým menšia ich cena. Sám človek už má iba nehodnotu, respektíve jeho hodnota tvorí iba negatívno, pokiaľ je ľudí viac, ako je nutné. Je Ti myslím jasné, že ľudí už dokonca nikdy málo nebude, z čoho plynie, že všetko je v koncoch.
O. Vieš povedať, či by sa hodnota druhu znížila tak rapídne aj v prípade premnoženia onoho iného druhu?
PL. Hypoteticky určite, ale to nie je ten prípad ako človek. Iné druhy patria do systému, ktorý im dá vždy pocítiť hlad; hlad, ktorý definuje veľkosť ich populácie; po pravde žiadne ďalšie druhy takto neprerastajú samé seba ako homo sapiens v týchto masívnych prírastkoch miliardy po miliarde.
O. Tvoj program, ktorým si známy, predstavuje návrat do života stredoveku…
PL. Áno, ale je treba povedať, že oproti redukcii populácie je to vedľajšie. Poviem príklad, kde je istý druh myslenia škodlivý, ako povedzme v prípadoch, kde sa neurodí úroda, ktorá by nasýtila celú populáciu žijúcu v istých končinách a ľudia tam žijúci sú odkázaní hladovať, by nemali byť zachraňovaní dovážaným jedlom, to považujem za extrémne choré, oni by určite mali hladom skapať, to je bez debaty. Keď neexistuje prísun potravy, ktorá je vyprodukovaná na danom mieste, tak tam by ďalšia potrava byť nemala dovážaná, a hlad k smrti by mal spraviť svoje miesto toho, aby sa tam zvláčala pšenica a poživatiny z každého konca sveta. To isté platí o vode, ktorá dôjde. Vodu by tam nemal nikto nosiť, ale aj tu napríklad sa prichádza s týmto šialenstvom ako prepravovať celé ľadové
kry, a tie sú potom vlečené cez Stredozemné more, zatiaľ čo sa cestou niečo roztopí, a niečo ostane, aby sa to dalo rozpustiť a vypiť. Je z toho jasné, že ekosystém stojí a padá na tom, že ak sa minie voda a jedlo je koniec. Smrť a koniec. Smrť vyslovene.
O. Keď sme pri tej zmene štýlu života na spôsob, na aký dnes existujeme, kde humanite silne vyvatovanej je všetko málo, aby som tak povedal, že je otázne či sa tento štandard života dá zmeniť zo samej slobody vôle?
PL. Mali sme tu osvetu ani nevedno už ako dlho…Reakcia tu je zo zvyku tá, že keď je osoba konfrontovaná s tou lavínou ´ekokatastrôf´, tak má k tomu asi tri slová: “dokým to pôjde“. Kým sa to dá, budeme viac cestovať, a to do stále vzdialenejších destinácií, kým sa to dá, budeme lietať do Indie, Maledív, Dominikánskej republiky, a budeme nakupovať, kým sa to bude dať, budeme kupovať viac a viac áut a budovať väčšie a väčšie budovy, čo ináč povedané znamená, že prírodné zdroje sú vysávané do sucha a na úplnú dreň aj to posledné z nich. Opak je vo výsledku to, že ľudia reagujú veľmi silovo a namiesto toho, aby začali dbať o zredukovanie svojej spotreby, ešte zvýšia tempo konzumpcie, lebo cítia, že všade sa všetko rýchlo končí, a že už to dlho nepotrvá a tak sa ešte prompnutý tým dajú do ďalšieho nakupovania. Takže podľa tohto kritéria, keď chceš povedať, že som písal proti deštrukcii, ktorá je pre svet eminentná, tak som jej len dodal na pohone ako každý počnúc Rachel Carsonovou.
O. No, Ty teda ľutuješ, že si pomerne veľa napísal, a dopad bol skôr negatívny?
PL. Neberiem to ako prehru, lebo človek píše, lebo chce písať, a myslí, ako myslí, a nevie s tým veľa narobiť, že napíše toho toľko, a tak ako napíše aj s dôsledkami, ktoré sú, čo sú. Myslím tie, že som to ešte naštartoval. Beriem to tak, že svet je už na konci, že ľudský druh musí preč, a že ten koniec už je skutočne tu, ale to len podnieti to, že život má potom ešte menej času, keď ľudia takto reagujú.
O. Prečo demokraciu nemusíš ani cítiť, a čo by si chcel miesto nej?
PL. No, už som písal aj na túto tému, a to v ohľade na fakt, že neexistuje režim despotický, ktorý by nebol lepší ako demokracia, lebo ľudia sú v takýchto režimoch držaný na uzde. Demokracia má dve piliere, z ktorých jedným je konzum a druhým produkcia, a to je to najhoršie. Čím drakonickejšia je diktatúra, tým lepšie, nakoľko žiadne samostatné indivíduum nemá úplne voľné pole pôsobnosti ničiť v takej miere, ako je tomu v demokracii.
O. Čo by sme mali urobiť my, aby sme dosiahli nejakú zmenu, aby sme odvrátili kolaps? Mali by sme byť iní v chovaní ako individuality alebo ako komunita, alebo potrebujeme globálny posun v prístupe?
PL. Určite na úrovni komunity. Môj názor je, že tu je UN a medzinárodné konferencie, kde sa nehovorí o ničom vážne podstatnom, že sa tam hovorí o klíme napríklad, ale nepovedia tam nič o znižovaní čísel pôrodnosti, pričom pre zmenu klímy k lepšiemu nie je nič takou výzvou jako obmedzenie ľudskej masy, a preto im nevenujem vôbec žiadnu pozornosť, nečítam to, a považujem to za úplný bordel, lebo musíme vidieť tvrdé čísla a nehovorí sa tam o vymieraní druhov zvierat, rastlín, húb a toho všetkého. To je jedna vec. A k tomu sa pričíta to, že svet by malo nechať chladným, že niekde od hladu kapú ľudia ako muchy, lebo títo ľudia musia zomrieť hladom, keď nemajú, čo by zjedli, lebo to je presne to, čo sa deje so stvorením, keď sa to deje.
O. Čiže jednani, a zjazdy nič nezmôžu, ak…
PL. Pokiaľ sa obchádza otázka preľudnenia, či nie je ani vecou diskusie.
O. Mala by byť jedinou?
PL. No áno, lebo od nej sa všetko odvíja. A organizácie ako Červený kríž, by mali byť zlikvidované, a znova tie katastrofy, ktorými príroda odpovedá človeku ako zemetrasenia a vulkána a podobne, ktorými dáva najavo, že človeka je treba dostať pod kontrolu, že každý v Japonsku by mal umrieť, že Fínsko a Červený kríž, by tam nemali liezť, a nosiť stany a lieky, a že by to mali nechať, lebo to je extra nezodpovedné a hrozné. Skutočne je to tu o tom, že nikto nechápe, o čom to tu je, že o čo viac Japoncov by umrelo, o to lepšie, že to má byť tam ako všade inde, či už sa umiera na zemetrasenie, alebo tsunami, alebo čo chce. Pretože tieto pomocné ruky iba ďalej krátia zo zdrojov, a využívajú ohromné množstvá energie, a všetkého k tomu.
O. Povedal si, že všetko, čo sme za posledných 100 rokov dosiahli a vyvinuli, je dobré tak na zničenie. Malo byť 20.storočie také zlé pre Zem?
PL. Od doby kamennej sa vývoj uberá zle, ale táto doba je skutočne historicky neuveriteľne prudko sa ženúca do úplného konca. Za príklad tu môže poslúžiť elektrina, ktorá je obrovskou katastrofou, proste obrovskou.
O. O čom by si povedal, že je tým najhorším vynálezom v európskej kultúre?
PL. Elektrina a jej spotrebiče.
O. Prečo si myslíš, že zanikol Sovietsky zväz a čo je podľa Teba, čo podľa Teba bolo chybou Sovietu?
PL. Vodcovia neboli dosť silní, a nepovšimli si celý rad ľudí, ktorí boli plní hnevu miesto čoho sa snažili z očí a TV dostať tie rajské záhrady budúcnosti menovite supermarkety, ale neuspeli, zato si ľudia všimli to pozlátko a lesk plastu a svetlá neónu v zahraničí, v iných častiach sveta, a tam to ich tabu ich zlomilo, ale pokiaľ mali silné vedenie, ten systém bol výborný. Ľudia boli pod zámkom. Avšak, keď sme zašli až k slobode individuality, a ľudským právam, je po hre. Raz som Ti videl taký stĺpcový graf zo severnej hemisféry o lesných rezerváciách; Fínsko tam malo taký úplne malý stĺpček, Švédsko o čosi väčší, asi o dvakrát, a Nemecko už bola celkom iná vec, to bolo za tri stĺpčeky, Kanada mala takto veľký (ukazuje rukami) a Soviet tak tam to vystrelilo úplne do nebies, lebo tam stále ešte mali tie mamutie lesiská, len teraz už tam do nich hryzie Japonsko z jednej, a Európa z druhej strany, i tak, ale treba povedať, že Soviet bol skutočne majestát, že tam k žiadnemu vykrádaniu prírodného bohatstva nedochádzalo, aj keď aj tam sa čosi uchmatlo, no čo bolo napríklad dobré ešte aj na znečisťovaní tak to, že ten smog ostával v mestách aj s továrňami, kde patril, ale už na západe jako napríklad vo Fínsku to máš tak, že tie dlhé vedenia ako tie trúby to vedú do celej krajiny a tam to všetko zlezie, a v meste, kde je továreň, máš čisto, čo je hádam to najabsurdnejšie na tom všetkom, čo môže byť. Áno, Sovietsky zväz, aj keď mal svoje chyby, bol oproti západu lepší.
O. Čo ja viem, ale prírodné bohatstvo nešetrili a k prírode nemali vzťah.
PL. Áno do istého bodu, ale ako som povedal, aj tak mali o cca 20 krát nedotknutejšie lesy ako celá severná hemisféra. Ovšem, aj tu sa ťažila ropa, a rúry, akými tiekla, tak tiekli, ale oblasti takto zničené boli malé v porovnaní so Západom, kde tamojšie kultúry zničili úplne celý povrch svojej zeme, celú svoju zem vlastne ako Fínsko napríklad. Čo by som k tomu povedal je asi toľko, že človek svoju slobodu individuálnu má, aby zničil svet, že k tomu je dobrá. Je to jeho sloboda, a tak ju berie a používa.
O. Veríš, že ku koncu s demokraciou treba tvrdú ruku, že treba aby začala diktatúra?
PL. Áno, keď to má znamenať, že život prežije. Pretože populácia je časovaná bomba; tie čísla sú proste mimo zdravý rozum, a nato, aby sme videli svetlo na konci tunela, by sme sa potrebovali dostať na sumu o 5 miliárd menej, na sumu dvoch-troch miliárd, aby si vydýchli aj ďalšie druhy. V každom prípade sú tu koncepty ako disciplína, zákazy, a dril do úmoru, bez ktorého si člověka neviem predstaviť, a neviem si ani predstaviť, žeby život na Zemi šiel bez toho ďalej.
O. Ľudský tvor je v každom prípade škodcom na ujmu?
PL. To určite áno, a je v zásade ťažkou smolou pre evolúciu, že tento druh prestál vývoj, a že si rozbil fundament, z toho pohľadu je človek novátorom par excellence, a po meteoritoch a ostatnom tom dianí je za šiestym vymieraním druhov sám. Tento druh je proste bohatý na rôzne typy jedincov, medzi ktorými je veľký rozptyl a sú aj takí, ktorí prakticky nič nenapáchajú, aj medzi kultúrami sú také, ktoré si držia tie hranice odtiaľ-potiaľ, aj komunity sú takého druhu, aj tu vo Fínsku, kde sú nejaké staré ženy vo svojich chatkách a obrábajú nejaké pole zemiakov, a potom raz za týždeň sa prejdú alebo prebicyklujú do dediny na nákupy kávy. Aj tá je z dovozu a nemala by sa kupovať, v zásade je to úplne minimum, čo títo ľudia skonzumujú. Majú malú chatu, čo má sto-dvesto rokov, a opravenú strechu, a neskonzumujú viac ako pár vrabcov. No je na celom tom tragické jedno, že oni existujú tak, ako existujú zvieratá, plesne a rastliny a so svetom, ktorý bude zničený bude zničená aj príroda do ktorej patria, a aj oni kvôli druhu homo padnú, aj keď nenesú vinu.
O. Prečo je emigrácia taká trestuhodná?
PL. Človek by nemal strkať nos nikde, kde je apel nato konzumovať viac a zaťažovať prírodné prostredie viac. Mohli by sme emigráciu brať v opačnom smere, keby sa nejaký Fín rozhodol pre Afriku, kde je nižší štandard života, ale kým chodí chudina do krajiny bohate,j tak to príde iba na rýchlejšie mrhanie prírodnými zdrojmi.
O. Je ešte niečo, čo by si nenechal bez komentára alebo dodal?
PL. Sila a donucovacie opatrenia by mali byť vyvíjané na ochranu života, ale nie iba, aby ľudský život bol pod ochranou, ale príroda ako celok, kam patria aj zvieratá, rastliny, plesne. A pod túto ochranu by mali spadať aj veci, ktoré sú hodnotné v živote človeka ako veda, umenie, alebo vôbec hodnoty civilizácie. Treba s, ale aj tu ustrážiť, že koľko hudobných skladateľov je nám treba, koľko orchestrov, a to aj bez ohľadu na hodnotu hudby a jej klenotov, aby sme nemali extra skladateľov, maliarov, a divadiel, aby sme ich nemali viac, ako je pre planétu dobré a aby ani kultúra, v ktorej jedinej je hodnota [človeka], neprekročila jeho medze. Normálna ľudská bytosť sa od zvieraťa ako taká nelíši, keď iba produkuje potravu, a keď ju distribuuje medzi ostatné kultúry a ostatných ľudí, a v tom aj je jeho hodnota, ale o hodnote ako takej, aká by patrila iba jemu bez ohľadu na pinku alebo veveričku, alebo sojku obecnú tu nemôže byť reč, lebo v tom, ako človek privedie na svet potomkov, a oni potomkovia potomkov ani medzi zvieratami nie je človek iný a nemá jeho život ani cenu vyššiu jako ich, a preto, aj keď je kultúra niečo, čo odôvodňuje, by to nemalo znamenať, že odôvodňovať sa rovná chápať ako odpustené, že pre ostatné druhy už tu nie je miesto. Tá monštruozita, kterou človek je, by mala pre seba a svoju kultúru zabrať zo Zeme len nepatrný fliačik, a ten všetko ostatné, by malo byť ponechané napospas sebe.