Další z překladů od Wild and Free a opět to je Derrick Jensen.
Osviencim, Treblinka, Bergen-Belsen. To je ten dôvod. Nie, nie preto, že civilizácia premieňa celý svet na pracovný tábor, potom tábor smrti, hoci je to ten prípad. Nie, nie preto, že konečným bodom civilizácie je masové vyvražďovanie ako na bežiacom páse, hoci toto tiež je ten prípad. Namiesto toho je to pre týchto doktorov v Osviencime.
A tu je dôvod, prečo je to tak. Pamätáte sa, keď som hovoril o tom, že prečo je environmentalizmus biednym neúspechom, a uviedol som jeden alebo dva dôvody pre našu neefektívnost? Vynechal som jeden podľa mňa najdôležitejší dôvod, a má to niečo spoločné s tými doktoromi.
Robert Jay Lifton vo svojej mimoriadne významnej knihe Nacistickí doktori bádal, že ako sa muži, ktorí zložili Hipokratovu prísahu, mohli zúčastňovať vo väzniciach, kde sa väzni upracovali k smrti alebo boli zabíjaní ako na bežiacom páse. Zistil, že mnohí títo doktori úprimne zastupovali svoje funkcie a robili všetko v rámci svojej moci – čo znamená pateticky málo – aby väzňom spríjemnili život. Keď väzeň ochorel, dali mu najskôr zhltnúť aspirín. Možno ho uložili do postele na deň alebo dva (ale nie na príliš dlho, aby nebol “vybraný” na zavraždenie). Ak mal pacient nákazlivú chorobu, možno toho pacienta hneď zabili, aby sa choroba nerozšírila. To všetko dávalo zmysel vrámci hraníc Osviencimu. Doktori, znovu, robili všetko čo mohli, aby pomohli väzňom, ale neurobili tú najdôležitejšiu vec zo všetkých: Nikdy nespochybňovali existenciu samého Osviencimu. Nikdy nespochybňovali to, že sa tam väzni upracujú k smrti. Nikdy nespochybňovali to, že ich tam vyhladujú k smrti. Nikdy nespochybňovali to, že ich tam väznia. Nikdy nespochybňovali to, že ich tam mučia. Nikdy nespochybňovali existenciu kultúry, ktorá vedie k takýmto ukrutnostiam. Nikdy nespochybňovali logiku, ktorá vedie nevyhnutne k elektrickým plotom, plynovým komorám, gulkám v mozgu.
My ako environmentalisti robíme to samé. Pracujeme tak tvrdo ako len môžeme, aby sme zachránili tie miesta, ktoré milujeme. A používame na to nástroje systému ako len najlepšie vieme. Ale napriek tomu nerobíme tú najdôležitejšiu vec zo všetkých. Nespochybňujeme existenciu tejto kultúry smrti. Nespochybňujeme existenciu ekonomického a sociálneho systému, ktorý pracuje na zabíjaní tohoto sveta, ktorý tento svet necháva vyhladovať, ktorý ho väzní, ktorý ho mučí. My nikdy nespochybňujeme kultúru, ktorá vedie k týmto ukrutnostiam. My nikdy nespochybňujeme logiku, ktorá vedie nevyhnutne k holorubom, vraždeným oceánom, zmiznutej vrchnej vrstvy pôdy, zahradeným riekam, otráveným zdrojom vody.
A už vôbec nečiníme tak, aby sme to všetko zastavili.
Tu je jeden príklad. Nedávno som mal prednášku na stretnutí environmentalistov, ktoré sa volalo Bioneers. Prednášky, ktoré som počúval boli celkom dobré, kde ľudia hovorili vášnivo a často veľmi pozitívne o zmenách, ktoré je nutné urobiť, a ktoré sa už uskutočňujú. Hovorili o potrebe iných modelov farmárčenia, iných modelov komunitného organizovania, iných modelov školenia. Ale nikto nehovoril o moci. Nikto nediskutoval o evidentnom fakte, že tí pri moci ničia trvalo udržatelné komunity. Nikto nediskutoval o fakte, že aj keď farmári rozvinú iné modely toho ako žiť na svojej pôde viac trvalo udržatelne, tí pri moci môžu rozhodnút, že ich pôda je potrebná pre nový obchodný dom alebo by mala byť zatopená za priehradou, a tí pri moci si tú pôdu jednoducho zoberú. A nikto nehovoril o psychopatológii. Nikto nehovoril o potrebe dominantnej kultúry ničit. Nikto nehovoril o nezmieriteľnom ničení domorodých kultúr dominantnou kultúrou.
Nie len naše činy, ale aj naše prednášky zostávajú v rámci hraníc tohto koncentračného tábora, ktorý nazývame civilizácia.